Komentár : Julius Kubik :

 

Stáva sa zriedkakedy, že komentár dostane aj iný komentár. Tento krát je to skutočnosť založená na podstate, ktorá môže mať aj iný pohľad na skutočnosť. V arabskom svete poznáme teóriu názoru, že každý vidí problém zo svojho okna. Áno každý z nás sa pozerá svojimi ocami, rozmýšľa svojim rozumom a pozerá sa aj cez svoju ekonomickú situáciu.

 

V prvom rade terajšia svetová ekonomická situácia neprišla sama, ale bola zapríčinená politikmi a nie pracujúcimi. Je naivne hľadať vinika teraz, ale je potrebne nájsť riešenie teraz ! Politici si privlastnili práva, ktoré im nepatria a potom sa s takými právami aj adekvátne chovajú. Nik na nich nemôže, ani na politikov, ani na sudcov. Pravé politici a súdnictvo by mali byť piliermi fungujúcej demokracii. Pre tieto dve inštitúcie, ktoré sú nekontrolovateľné, je u nás situácia aká je. To čo sa odohráva u nás na sudoch je až neuveriteľné, keď apolitického Generálneho prokurátora volia politici. Keď sa prepúšťajú mafiáni na slobodu za procesne chyby. Keď sudca, ktorému sa vrátia po odvolaní jeho rozhodnutia na znovu pojednávanie x krát a stále je sudcom. Keď politikom sa nič nestane, i keď im je dokázaná korupcia. Vážení to je viac ako choré, to je gangréna, ktorá napadla celú našu existenciu.

 

Žiaden občan Slovenska nesmie mať väčšie pravá ako iný občan. Ani politické, ani fiškálne. Každý sa musí podieľať na politike, povinnou účasťou na voľbách a aktívnou účasťou na príjmovej stránke v štátnom rozpočte.

 

Priama demokracia v rámci vše národného referenda by mala byť to čo je kontrola správania sa politikov a sudcov.  

 

EÚ nie je ani ryba, ani rak je to nefunkčný kolos za ktorý sa schovávajú dobre platení poslanci EÚ (18 000 € mesačne plus prémie) a servírujú nám, ako keby EÚ bez nich by nefungovala. Klamstvo lož a podvody sú prostriedkami o ktorých sa dozvedáme iba oneskorene. Diferencia v platoch a minimálnych mzdách medzi krajinami EÚ avšak ceny produktov a služieb sú už vyrovnané. Bez ohľadu príjmov a kvalitou pri rovnakých cenách mame kvalitu 2 až 3.

 

Je to neuveriteľne, že sa Slovensko a aj iné krajiny EÚ zadlžuje a niet organu čo by stopol a skontroloval samotných politikov a ich prácu.  

   

Hovoríme sa dnes že EÚ podľa pána Sarkozyho a pani Merklovej potrebuje vládu  EÚ !

Nie pani a dámy EÚ potrebuje aby fungovala korektne, konfederáciu a priamu demokraciu, ako vo Švajčiarsku.

 

Tak začnime priamou demokraciou, formou referenda a aby výsledok referenda sa stal zákonom aj iba s 10 % účasťou občanov v Referende.

 

Pánu Ľ. Jaškovi odporúčam, prezrieť si moju web stránku, kde hovorím o Kapitalizme s ľudskou tvarou už od roku 2004 a pozrieť si, čo by som chcel iniciovať ako prezident. Nebrať iba jednu vetu z celého konceptu myslenia a počínania.    

 

 

 Zdroj: Aktuality.sk, Ľubomír Jaško

 

Po znížení ratingu USA svet valcuje nová prílivová vlna dlhovej krízy. Praktickou reakciou na túto nepríjemnosť sú riešenia v rámci systému. Hľadajú sa politické dohody na záchranu trhov. Iní idú ďalej – zamýšľajú sa nad budúcnosťou liberálneho kapitalizmu. Pýtajú sa: Má ešte perspektívu? Nie je najvyšší čas otočiť kormidlo a zabudnúť na to, že lepší systém vraj neexistuje?

 

Filozofickým guru „politicky neslušných“ je slovinský filozof a kultúrny teoretik Slavoj Žižek. Magazínom The New Republic bol označený za najnebezpečnejšieho filozofa Západu. Súčasné turbulencie v svetovej ekonomike sú ideálnym časom na čítanie jeho knihy, ktorá vychádza v češtine (Jednou jako tragédie, po druhé jako fraška, Rybka Publishers 2011). Socializmus zlyhal, kapitalizmus krachuje – čo bude nasledovať?   

Žižek nemá so svojimi čitateľmi (a odporcami) žiadne zľutovanie. Búra všeobecné presvedčenia a nebojí sa vysmievať z  nášho úctivého sna o demokratickom kapitalizme. Hoci sa tvárime, že sme sa nadobro rozlúčili s utopickými ideálmi, stále sme po uši v ideológii. Nerozumie tomu, prečo bol finančný kolaps v roku 2008 označovaný za nepredvídateľnú udalosť. Pripomína demonštrácie, ktoré dávno predtým sprevádzali summity MMF a Svetovej banky. Slogany protestujúcich kritizovali banky, ktoré vytvárajú ilúziu zisku a hrajú sa s fiktívnymi peniazmi. 
   

Pri záchrannom projekte sa vzácne zhodli ľavičiari s pravičiarmi. Oba tábory vyjadrili odpor voči špekulatívnym hráčom a korporátnym manažérom chránenými „zlatými padákmi“.  Volá sa po silnejšej úlohe štátu, a preto to pôsobí závan socializmu. „Prednostným cieľom však nie je pomoc chudobným, ale bohatým, nie tým, ktorí si požičiavajú, ale tým, ktorí požičiavajú.“ Socializmus je podľa pravice zlý, ale len kým neslúži k záchrane kapitalizmu. 
   

Obhajcovia systému majú v tom jasno: ide len o zlyhanie niektorých prvkov, riešením je znovu systému uveriť, dať priestor podnikaniu a uspokojovaniu ľudských potrieb. Stačí sa opäť naučiť míňať a kapitalizmus sa bezpečne vráti do úspešnej fázy.  
   

Vysmieva sa z rýchlosti, s akou svetové spoločenstvo riešilo finančnú krízu. Rýchlo sa museli nájsť šialene vysoké sumy. Doteraz sme si boli vedomí mnohých iných problémov a riešenia mali vždy čas. Boj proti nákaze AIDS, hladu, nedostatku vody, záchrana ohrozených živočíšnych druhov.... Jediný imperatív, čo vzbudil skutočnú pozornosť, znel: „Zachráňte banky!“ Iba toto volanie viedlo k nadnárodnej a nadstraníckej jednote. Obrovské peniaze pritom neboli investované do riešenia reálneho problému, ale do jedinej veci – na obnovenie dôvery, teda, aby ľudia zmenili svoju mienku.  
 

Východisko, ktoré Žižek ponúka, asi mnohých šokuje (alebo nie?). Po našej skúsenosti znie pohoršujúco. „Komunizmus znovu klepe na dvere.“ Najnebezpečnejší filozof Západu si svoj kompliment zaslúži...  Žižek polemizuje so všeobecne hlásanou dogmou o tom, že tento systém je napriek svojim chybám najlepší, k akému sme boli schopní sa dopracovať. Pokiaľ liberálno-demokratický kapitalizmus funguje lepšie ako všetky ostatné alternatívy, prečo sa s ním ako zrelí ľudia jednoducho nezmierime a nadšene nestotožníme? Komunizmom nemyslí socialistické prvky v súčasnom systéme, o tie nie je núdza. Hoci sa dištancuje od zločinov totalitných režimov, volá aj teraz po skutočnom revolučnom obrate. Píše o nových revolucionároch – a neverí tým, ktorí stále nostalgicky spomínajú na časy reálneho socializmu 20. storočia.  
  

Súčasná finančná kríza naozaj rozbúrala mnohé istoty. Prikazuje uvažovať odvážnejšie aj o tom, čo bolo včera zakázané. Žižekovo riešenie vyzerá byť ďalším snom, novým opakovaním utópie. Je nebezpečným, a súčasne užitočným mysliteľom. Nastal čas, keď kĺzať len po povrchu vecí by bolo bohapustým luxusom.