Obyčajný človek. Podnikateľ a prekrúžkovaný poslanec Igor Matovič pre Hospodárske noviny:

 

 
37-ročný podnikateľ z Trnavy vedie už 13 rokov vydavateľstvo, ktoré založil ešte počas štúdia na vysokej škole. Prostredníctvom siete regionálnych inzertných novín sa dostal do povedomia voličov "protificovskou“ rétorikou. Je vedúcou osobnosťou nezávislého občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sa z posledných miest kandidátky Sloboda a Solidarita prekrúžkovali do parlamentu. Je ženatý, má dve dcéry.

 

Na jednej strane je milionár, ktorý vlastní sieť regionálnych periodík, na druhej strane "obyčajným“ človekom, ktorý sa neváha označiť za politického amatéra a revolucionára v jednom.

 

Na jednej strane je milionár, ktorý vlastní sieť regionálnych periodík, na druhej strane "obyčajným“ človekom, ktorý sa neváha označiť za politického amatéra a revolucionára v jednom. Cíti podporu ľudí i obavy Sulíka. Igor Matovič

 

Už prehrmela búrka okolo toho, že vám ponúkli 20 miliónov eur za položenie vlády?

 
Stále sa to vyšetruje.

Urobili by ste to znova? Zverejnili by ste túto informáciu a potom ju vyhlásili za vtip?

 
Asi áno.

 
Asi?
Možno by som ešte chvíľu počkal a potvrdil si, či to je sranda alebo vážna ponuka. Ale týmto som sa stal imúnnym voči takýmto ponukám.

Myslíte?

Už mi nič odvtedy neponúkli.

 
Aj keď vás volajú teraz amatérom či politickou rozbuškou?

Ja som amatér v politike a nehanbím sa za to. Nemám

veci politicky prekalkulované.

 
Ste čerstvý poslanec. Ako sa zmenil vás život?

 
Volalo mi veľa ľudí, pozývali ma po dvadsiatich rokoch na obed. Vyhýbam sa tomu, ako sa dá. Chcú, aby som im vybavil nejaké teplé miestečko či protekciu, no a mne je to hnusné a odporné. Do politiky som išiel, pretože som toto chcel zmeniť.

Vaše nezávislé občianske hnutie nesie meno Obyčajní ľudia. No vy veľmi obyčajný nie ste.

 

Som.

Obyčajný človek nemá majetok ako vy.

Takže sa vám to zdá falošné?

 

 Skôr trochu pokrytecké.

 
Existujú dva pohľady. Môže to znamenať to, že predstavitelia Obyčajných ľudí sú obyčajní, alebo ľudia pre ktorých chcú predstavitelia robiť politiku sú obyčajní.

Takže sa necítite obyčajným človekom.

 
Cítim. Obyčajným z iného pohľadu. Väčšina ľudí posudzuje veci cez peniaze, mne sa viac páči pohľad na charakter človeka. Z tohto hľadiska sa cítim obyčajný. Nemôžem povedať, že trpím núdzou. Môžem si dovoliť veľa vecí, napriek tomu, že som pred 4 rokmi prepísal celý svoj majetok na manželku a máme podielové manželstvo.

Prečo ste to urobili?

 
Chcel som sa oslobodiť od peňazí. Začali ma priveľmi zaujímať a cítil som sa ich vazalom.

 
Ale je to predsa len váš spoločný majetok.

 
Jasné, kým žijeme v spoločnej domácnosti je. Ak prestanem poslúchať, už asi nebude spoločný (smiech).

 

Kto vlastne ste?

 
Som Igor Matovič.

To viem. Ľudia vás nepoznajú, sú zvedaví, koho si zvolili.

 
Tak som ten nečitateľný amatér. Neviem, čo chcete počuť. Som normálny. Som Igor Matovič, mám 37 rokov, som muž svojej ženy a otec mojich detí.

 
...a poslanec Národnej rady.

 
Nie, na to si nepotrpím. Pretože dokedy budú mať poslanci imunitu, nemajú právo sa stavať do inej roviny ako ľudia, ktorí ich volili.

 
Prejde vôbec zrušenie imunity?

 
Neprejde. Budú zbabelci. Vymyslia si hocijaké argumenty, len aby to nemuseli zrušiť.

To neznie pozitívne. A čo ostatné veci, ktoré ste chceli presadiť, prejdú?

 
Myslím si, že áno. Vo vládnom programe sa objaví 80 percent z toho, čo chcú všetky strany presadiť. Pre nás štyroch "obyčajných“ je dôležité, či sa podarí splniť veci, ktoré sme sľúbili. Bude to úloha Riša Sulíka, ktorý mi sľúbil, že to tam bude.

 
Aký je pocit, byť jazýčkom na váhach koalície? Vaše štyri hlasy sú pre ňu rozhodujúce...

Ľudia nás nepoznajú, preto sme pre nich mínou a rozbuškou. Ja to beriem tak, že nám Pán Boh dal do rúk zodpovednosť. Existencia našej štvorky môže paradoxne pomôcť súdržnosti koalície.

Pomôcť?

Netajím sa tým, že budeme vládu podporovať, pretože si väčšina ľudí v tejto krajine zvolila zmenu. A boli by sme bezcharakterní idioti, ak by sme išli proti nim a hodili sa okolo krku Ficovi, na ktorého sme doteraz nahádzal kopy hnoja. A myslím si, že právom. Ja rešpektujem ľudí, ktorí dali šancu vláde.

Na druhej strane sa jej vyhrážate.

 
Nie, my jej len nebudeme kryť chrbát. Nebudeme tolerovať zlodejčinu a to, že budú kryť a obhajovať tieto veci. Budeme prví, ktorí navrhnú odvolanie takéhoto človeka.

Vždy sa však nájde čierna ovca...

 
Dôležité však je, ako sa k tomu človek postaví. Či bude tá ovca postavená pred orgány v trestnom konaní, ako zareaguje jej nadriadený. To je podstatné.

Nie je to trochu hranie sa na Pána Boha? Zlé budete trestať a dobré podporovať?

Trochu áno, trochu nie. Nehovorím, že sa budem rozhodovať na základe svojho názoru. Budem sledovať, ako reaguje spoločnosť a mienkotvorní ľudia v nej.

Presadzujete transparentnosť v politike, no vaša štvorka si je blízka. Nie je to svojím spôsobom tiež rodinkárstvo?

 
Jasné, Jozef Viskupič je môj bratranec, ja som to nikdy neskrýval. Jeho mám stopercentne overeného. Erika Jurinová je zamestnankyňa z Oravska a Martin Fecko je človek, ktorý je aj pre mňa neznámou.

Ako to myslíte?

 
Stretol som ho na jednom mítingu, ktorý som mal so svojimi fanúšikmi po Slovensku. Vyžarovala z neho taká tá obyčajnosť a nadšenie. Keď hovoril o korupcii, o boji proti korupcii, mal slzy v očiach. Zaujal ma, a ja som mu dal šancu.

Tak to je odvaha...

 
Stavil som na tú obyčajnosť a úprimnosť. Nechcel som si zobrať len ľudí, ktorých poznám. Chcel som dať priestor prvému dojmu. A dobrému pocitu. My budeme stále pod tlakom, ten spomenutý úplatok bola somarina, ale som presvedčený, že to nebola posledná ponuka.

 
Od začiatku ste verili, že sa prekrúžkujete?

 
Áno, veril som tomu. To, že boli v SaS-ke prekvapení, je ich problém. Cítil som podporu od ľudí.

Vidíte svoje pôsobenie ako beh na štyri roky či na dlhšiu trať?

Bol by som rád, aby to bolo viac ako na 4 roky. Ale na kandidátku nás nikto nezoberie. Ani Sloboda a solidarita.

Prečo?

Sme taká nekontrolovaná strela. Asi som už Rišovi Sulíkovi urobil dosť problémov.

Narážate na to, že ste povedali o Sulíkovom referende, že bude neúspešné?

Áno. Oni to vnímajú tak, že im ubližujem. Preto nás nezoberú na kandidátku. Minimálne mňa určite nie.

 
Poďme k biznisu. V politike ste nováčikom, ale tu sa pohybujete už dlho a úspešne. Ako ste sa dostali k podnikaniu ?

 
Otec mi pred smrťou dal peniaze, aby sme si kúpili so sestrou byty z toho, čo našetril. Ja som chcel mať čo najlepší prehľad o ponuke a išiel som do redakcie miestnych novín a chcel som si dať rozdistribuovať letáky, ktoré som si dal natlačiť v kopírke. Zhodou okolností vtedy ešte vo FaxCopy Riša Sulíka (smiech). Môj spolužiak z výšky tam mal nejakého známeho a on mu to tam nejako načierno nakopíroval.

Takže od Sulíka k novinám?

 
Tak nejako. V Trnave som išiel do redakcie, sedel tam miestny boss s nohami na stole a dlho ma ignoroval. Rešpekt z toho, že som v redakcii, ma začal opúšťať.

Ako sa to prejavilo?

 
Po 15 minútach som sa pozeral na mapu, kam tie noviny roznášajú: boli tam Trnava, Piešťany, Hlohovec a uvedomil som si, že mňa nezaujímajú ľudia, ktorí sú mimo Trnavy, lebo tí nebudú mať byt v Trnave. Ale na dedine môžu byť tí, ktorí odišli z mesta, ale majú tu byt. A tých som potreboval osloviť.

Takže ste sa inšpirovali...

 
Áno, po dvadsiatich minútach som už vedel, že sa moje noviny budú volať Trnavsko a ukážem aj tomu bossovi, ako sa to robí. O dva týždne sme urobili naše vlastné noviny.

Za koľko sa vám podarilo vybudovať tú sieť?

 
Asi za tri roky sme mali pokryté celé Slovensko. A nielen mestá.

Čo vás naštartovalo, aby ste sa z podnikateľa stali politikom?

 
Najpodstatnejší moment bol, keď som si v auguste 2008 pozrel aktuálny prieskum a blížilo sa štyridsiate výročie príchodu ruských vojsk. Ja som to veľmi prežíval, stále to beriem ako obrovskú krivdu, ktorá sa nám stala. Dokopy mala vtedajšia koalícia nejakých 70 percent v preferenciách. Celá opozícia mala tesne pod 30. No katastrofa.

 
Takže vám to nedalo spávať?

 
Nie, uvedomil som si, že mám v rukách médium, cez ktoré môžeš s tými ľuďmi komunikovať. Opozícia nerobila nič. Vôbec nebojovala, rezignovala.

 

 
Niečo sa vo mne vzoprelo a vtedy som napísal taký malý článok o Rusoch, ktorí prišli a odišli. Malo to ohlas u ľudí.

Dokazuje to sčasti to, akú silu má regionálna tlač.

 
Áno, náklad je obrovský. 1,3 milióna kusov. Reálne je týždenne v schránkach 1,2 milióna a okolo pol milióna výtlačkov je prečítaných. A to šupa. Moje články boli jediné revolucionárske voči bande, ktorá nám vládla. Obávam sa, že keby kríza neprišla, Fico sám by mal ústavnú väčšinu.

 
Chceli ste založiť stanu, no nakoniec ste si vybrali kandidátku Sulíka, prečo?

Bál som sa, že nazbierame možno tri percentá a hlasy prepadnú.

 

Svoje stĺpčeky ste písali veľmi otvorene, priamo a útočne. Nie to taký "ficoizmus“ v inom slova zmysle?

 
Ja som toto aj hovoril, že opozícia nemá takého človeka, ktorý vie veci polopatisticky nazvať a vyslať to krátke posolstvo, ktoré si ľudia zapamätajú. Fico to dokáže. Vystúpi na začiatku televíznych správ, urobí "bum bum tresk“ a v tých ľuďoch to rezonuje. Zoberiete si napríklad pani Radičovú, nech sa neuráža, tá niečo povie na začiatku, prídu dve tri správy a človek nevie, čo tá Radičová na začiatku povedala.

 
Populizmus asi funguje.

 
Funguje to. Môžeme to nazvať populizmom alebo umením politiky.

Budete ho pestovať?

 
Áno. Hovorme k ľuďom inak, ako je to zaužívané vo svete. Povedzme ľuďom, že Ficova vláda míňala o 40 percent viac, ako si bola schopná zarobiť alebo vyzbierať.

Niektorým sa vaša rétorika evidentne nepáči... Podpálili vám auto.

 
Dve autá.

 
Nebojíte sa?

 
Vyhrážky boli už vtedy, keď som začal písať tie články. A načo sa budem báť... keď ma bude chcieť niekto odstreliť, tak ma odstrelí za prvým rohom. Keby som sa bál, nešiel by som ani do politiky.

Považujete sa za čestného?

Áno, nesnažím sa manipulovať ľudí, keď viem, že nemajú dostatočné vedomosti, nesnažím sa ich opíjať rožkom.

A je Richard Sulík čestný človek?

 
Rišo mi pripadá čestný. Čakám, či splní sľub, ktorý mi dal ohľadom bodov v programovom vyhlásení. Ale paradoxne aj keď to nesplní, viem, že keď mi ho na začiatku dával, myslel to úprimne. Nemanipuloval by s ľuďmi, ak vie, že publikum nie je schopné argument posúdiť.

Ani aby získal hlasy?

 
Musím priznať, že niektoré veci, ktoré SaS-ka prezentovala a ako ich prezentovala, boli dosť populistické. A možno nebola povedaná úplne celá pravda

Bude vládna koalícia čestná?

 
To mi zostáva iba dúfať. Pevne dúfam, že bude, ale obávam sa, že nebude. (smiech).