autor: Július Kubík (príspevky autora: 279) zdroj: Pravda | 19. januára 2009 poznámka: Miloslav Surgoš, Andrej Matišák

Európa by Baracka Obamu za prezidenta zvolila s obrovskou prevahou. Pre nového šéfa Bieleho domu však očakávania Európanov nie sú prioritou. Experti sa zhodujú, že priveľké nádeje môžu vyústiť do veľkého sklamania. Prezidenta Obamu preto treba vítať s realizmom a nie naivitou.

"Väčšina Európanov vo veľkej miere preceňuje dosah zvolenia Obamu na medzinárodné vzťahy," povedal pre Pravdu Reginald Dale z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone. "Zrejme budú sklamaní, ak nevyrieši všetky svetové problémy ako mávnutím čarovného prútika. Globálne problémy, ako je situácia na Blízkom východe, v Pakistane a Afganistane, či iránsky jadrový program nebude jednoduchšie vyriešiť len preto, že šéfom Oválnej pracovne bude Obama. Rovnako sa nezmenia ani základné záujmy Ameriky."

Európa môže byť sklamaná

Obama bude mať úlohu zjednodušenú tým, že napriek častým tvrdeniam sú americko-európske vzťahy v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni. Po výmene lídrov Francúzska a Nemecka a úsilí Georgea Busha počas jeho druhého funkčného obdobia zmierňovať rozpory, ktoré priniesla najmä iracká vojna, je pohľad transatlantických spojencov na mnohé problémy veľmi podobný.

"Hlavným rozdielom tak bude ešte ďalšia zmena tónu," povedala pre Pravdu Louise Davidsonová-Schmichová, politologička z Miamskej univerzity, ktorá sa zaoberá euroamerickými vzťahmi. "Obama bude ešte ochotnejšie počúvať európske návrhy a bude sa snažiť viac spolupracovať. Bude prístupnejší v otázkach klimatických zmien. Priority zahraničnej politiky Spojených štátov však zostanú rovnaké. Európa očakáva, že Obama bude svet vnímať viac z jej pohľadu. V tom prípade však bude sklamaná. Barack Obama nie je George Bush, ale nie je ani Európan," dodala.

Jednou z hlavných oblastí, kde na seba môžu tvrdo naraziť očakávania a skutočnosť, je vojna v Afganistane.

"S úctou k našim spojencom, veľmi jasne tvrdím, že od nich očakávame väčšiu podporu," vyhlásil Obama už počas minuloročnej kampane a tento názor ešte niekoľkokrát zopakoval. "Situácia, kde Spojené štáty a Británia majú robiť špinavú prácu a nikto ďalší nechce s Talibanom bojovať naostro, je neúnosná," povedal. Európanom sa však do posielania vojakov priamo na bojiská veľmi nechce.

"Myslím si, že nakoniec bude schopný presvedčiť Európanov, aby hrali pri rekonštrukcii Afganistanu väčšiu úlohu," tvrdí Davidsonová-Schmichová. "Nie som si však istá, či uspeje aj v tom, aby sa zapojili viac aj vojensky."

Európske krajiny NATO vrátane Slovenska majú v Afganistane približne 17-tisíc vojakov. Väčšina z nich však slúži buď v relatívne pokojných oblastiach, alebo sa nezapája do bojových operácií. Hlavné bremeno bojov tak nesú Američania a Briti.

"Obama bude určite chcieť väčšiu vojenskú podporu od Európy a väčšina európskych krajín sa však bude mimoriadne zdráhať," myslí si aj Dale. "Ak bude napríklad nemecký Bundestag trvať na rôznych dodatkoch, ktoré vylučujú nemeckých vojakov z boja, kancelárka Angela Merkelová s tým nič neurobí. Ak však Európania naozaj chcú nový a lepší druh vzťahu s Washingtonom, budú musieť prispieť. Nemôžu čakať, že Spojené štáty urobia celú prácu."

Čo so štítom

Ďalšou témou euroatlantických vzťahov, ktorá bude otvorená aj na Obamovom stole, je protiraketový štít. "Obama a demokrati sú plánom menej nadšení ako Bushov tím," tvrdí Dale. "Musia si však počínať veľmi opatrne, aby českú a poľskú vládu nenechali v trápnej situácii, keďže tie americký plán podporili i proti vôli vlastných voličov."