Sivá ekonomika súvisí s morálkou, ale nielen s ňou

Komentár Julius Kubik
 
Siva ekonomika je viditeľnou a citeľnou pliagou civilizovanej spoločnosti. To všetko čo sa napísalo a čo je aj v tomto článku je iba hypotéza ospravedlnenia neschopnosti politikov na riadení štátnej ekonomiky.
 
Podstatou sivej politiky je vysoká daňová povinnosť. V krajine ako Švajčiarsko, kde DPH je 2,5 až 8 % niet žiadneho dôvodu podvádzať. Myslím si, že aj na Slovensku keby DPH bolo 8 % nebol by dôvod podvádzať, nestalo by to zato, ale 20 % je skoro ¼ ceny a to už na 1 000 € je viac ako polovička minimálneho platu. Taktiež fenomén zadlžovania štátu hra veľkú rolu v reálnom postoji občana k ekonomike. No a sloboda miliardárov a milionárov prelievať zisky cez sesterské spoločnosti v iných krajinách, aby neplatili žiadne dane je jeden z dôvodov, že cela spoločnosť klame. Odkiaľ môže mat korektný majiteľ reštaurácii peniaze pre vypalnikov ? Odkiaľ mála spoločnosť KIA na korupciu peniaze, keď jej najsilnejší človek bol za korupciu vo väzení ? Odkiaľ majú ľudia peniaze na vkladanie do obálok na korupciu ? Odkiaľ vzali novo- zbohatlíci peniaze, keď štandardne v klasickom obchodovaní na základný kapitál je čistý zisk, okolo 10 až 15 %  ?
 
Keď existuje siva ekonomika tak je úmyselné, skoro neexistujúca daňová kontrola. Daniari naháňajú malé rybičky, ale na veľké nemajú odvahu a nechcú stratiť svoje zamestnanie.    
 
Sivá ekonomika súvisí s morálkou, ale nielen s ňou

Aktuality.sk, Andrej Dorič 2. augusta 2011

Na Slovensku tvorila v roku 2009 sivá ekonomika, teda nepriznané a nezdanené príjmy, skoro 17 percent HDP. V číslach viac ako 10 miliárd eur. Je to veľa či málo a o čom to svedčí?  
 
V porovnaní so susedmi sme priemer. Ak sa pozrieme na západ, sme na tom horšie.

Rakúšania napríklad v sivej ekonomike točia iba 8,5 percenta HDP. Na druhej strane smerom na východ Európy sa čísla zvyšujú a v takom Bulharsku je v šedej zóne viac ako tretina nezdanených príjmov. V nešťastnom Grécku budú čísla asi tiež vysoké. Neplatenie daní je tam vraj národný koníček. 
Výsledky štúdie spoločnosti A.T. Kearney a kartovej spoločnosti Visa nie sú prekvapujúce. Uvedomelosť ľudí, že platenie daní je na niečo dobré a tie by mali slúžiť všetkým, je dlhodobo vyššia na západe ako na východe Európy. Východoeurópania ani nemajú prečo veriť štátu a jeho úradníkom, že dane využívajú efektívne, lebo sa môžu v nespočetných kauzách presvedčiť, že to tak nie je. Jeden príklad za všetky. V Nórsku poslankyňa musela odísť z parlamentu, lebo si postavila garáž skôr, ako si naň vybavila stavebné povolenie. Na Slovensku sa to zdá smiešne, keďže u nás poslanec neodstúpi z teplého miestečka, ani keď ho policajti chytia opitého na mol, či keď sa bratríčkuje s mafiánmi. O tom, že sa veselo stavia na čierno, škoda hovoriť. 

Obchádzanie pravidiel už od školy

Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO, správne vystihol podstatu sivej ekonomiky, keď povedal, že súvisí aj s úrovňou morálky v spoločnosti. Tá je na Slovensku veľmi nízka. Občan Slovenska sa riadi heslom, že ak sa dá štát oklamať, tak to urobím. Ospravedlňuje to tým, že ak sú pravidlá zlé, čo často aj sú, tak je v poriadku ich obchádzať. Robia to už študenti na vysokej škole, ktorá ich núti učiť sa memorovať poučku. Študenti vedia, že je to zlé, preto si poučky radšej napíšu na ťahák. Skôr by sa mali snažiť zmeniť chybné vyučovacie procesy. Kto by sa s tým však obťažoval. Keď študent začne pracovať či podnikať, zistí, že platiť vysoké dane a odvody sa nevypláca, lebo za nich nedostáva adekvátne protislužby. Štát mu neposkytuje dobré cesty, milých úradníkov a podobne. Človek má preto ospravedlnenie, prečo je neplatenie daní v poriadku. 
 
Odvaha odmietnuť zľavu

Ani Gréci na tom nie sú najlepšie.
Ale v sivej ekonomike nehrá úlohu len nedostatok morálky. Je tam aj istý kus pragmatickosti. Ak niekomu opravár ponúkne službu bez bločku za menej peňazí, väčšinu ľudí to poteší. Ak pravda, bloček nepotrebujú vo svojom účtovníctve. Nedbajú na to, že oprava bez bločku sa nedá reklamovať. Ak by sme ponúkanú zľavu striktne odmietli a ešte pohrozili opravárovi, že ho nahlásime úradom, asi by to viackrát neskúšal. Ale kto to urobí? Niekto je pohodlný sa hádať, inému vyhovuje tá zľava. Ak by to urobilo viacero zákazníkov, opravár má po biznise. 

Otvorenosť pomôže

Úplne vymiesť sivú ekonomiku je nereálne. V istých profesiách ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo či reštauračný biznis bude existovať vždy. Ale jej znižovanie je možné. Aj reformami, ktoré sprehľadnia toky peňazí od občana cez štát späť k občanovi. Zverejňovanie zmlúv na webe je prvým krokom. Otázne je síce to, či sme natoľko uvedomelí, že si budeme kontrolovať, na čo štát či mesto, kde dane platíme, skutočne míňa. Mnohým je to jedno a zobudia sa až vtedy, ak ich na rozkrádanie upozorní tlač. A to je už zvyčajne neskoro