Slováci by chceli dať dnešné politické a ekonomické veci do praktického a legálneho stavu. Iba niet istoty, či si to želajú aj politici.

 

Bohužiaľ, príslovie neklame :

 

Slovensko je v štádiu hľadania východiskovej cesty z  ekonomického a politického bahna. Všetci predošli politici (bez výhrad) za pomoci svojich ekonomických žralokov a monumentálnej všestrannej korupcii, dostali Slovensko tam kde je. Sľubovať sa nedá do nekonečná a tak dnes prichádzajú staronový politici ako spasitelia s výzvami o zvyšovaní dani, uťahovaním si opaskov, znížením stavu pracovníkov v administratíve, pracovať dlhšie do dôchodku, šetriť, šetriť, šetriť. Akoby národ bol za tento stav sám zodpovedný. Nie miliardári, milionári a bohatí politici, ale národ. Národ sám musí znášať následky aj z úmyselných chýb politikov. To je odmena národu od politikov, ktorých si sám národ zvolil.  

 

V podstate, nič nie je tak, aby to nemohlo byť aj horšie. Ale taktiež, nič nie je na večnosť.

 

Podľa mnohých apolitických, pragmatický mysliacich ľudí, je potrebné veľa veci spraviť, aby Slovensko sa stalo plnohodnotným a demokraticko-sociálne fungujúcim štátom.

 

Je potrebné aby riadiaci politici Slovenská si viac všimli propozície a analýzy nezávislých novinárov, analytikov a politicko-ekonomických futuristov. Jedným z nich je aj pán Milan Žitný.

(Autor je novinár a garant kapitoly Vnútorná bezpečnosť Programového vyhlásenia reformnej vlády - www.reformnavlada.sk)

 

nedeľa 25. 7. 2010 22:00 | Milan Žitný

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

 

Skorumpovaná polícia povedie boj proti korupcii?

 

Letné horúčavy konečne poľavili presne podľa predpovedí, už si len počkať na zázračného meteorológa, ktorý by dokázal predpovedať ochladenie mienkotvorných novinárskych hláv, zjavne zasiahnutých teplom uplynulých dní a nadšene ujúkajúcich nad novým vedením ministerstva vnútra, Policajného zboru obzvlášť.

 

Akoby sa dni, keď na Slovensku zavládnu konečne zákon a poriadok a zločin vydesene zalezie do myšacích dier, priblížil na dosah ruky. Teplo­neteplo, ja s týmto ich nekontrolovaným nadšením nemôžem súhlasiť. Ani kontrolovaným. Nie je totiž na to vôbec žiadny dôvod.

 

 

Zvyčajne pochádzajú odkiaľsi z okresov alebo dokonca z prostredia mimo Policajný zbor, bez skúseností s prácou na vyššej úrovni riadenia, s mizerným vzdelaním, bez jazykovej výbavy a  kontaktov v zahraničí, zato s jasnou predstavou, ako sa čo najdlhšie udržať vo funkcii.

 

Treba byť servilný a submisívny voči ministrovi a jeho strane. Neprotirečiť, neškriepiť sa, neoponovať odbornými argumentmi, aj keď minister nerozumie policajnej práci. Česť výnimkám, aj pri tejto praxi sem ­tam prežívajú na niektorých miestach (aj keď len krátko) schopní a poctiví policajti.

 

Taká je prax a ani so súčasným vedením vnútra a Policajného zboru sa to nemení a nezmení. Svedčí o tom návrh programového vyhlásenia vlády v časti vnútorný poriadok a bezpečnosť. Z textu vidieť, že policajní odborníci, ak takí ešte niekde v zbore sú, na dokumente nespolupracovali.

 

Nie je tu priestor na analýzu celého dokumentu, preto len stručný komentár: autori nerozumejú policajnej práci, netušia, kde sú príčiny mizerného stavu v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Autori nepoznajú alebo nerešpektujú medzinárodné záväzky.

 

Európsky kódex policajnej etiky, prijatý Výborom ministrov Rady Európy z roku 2001, či Trestnoprávny dohovor o korupcii z roku 1999, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, nie sú v dokumente zohľadnené, nieto spomenuté. Buď ich vedenia vnútra a polície nepoznajú, alebo ignorujú.

 

Boj proti korupcii zostane na papieri, pokiaľ vládny dokument v tejto podobe schváli parlament. Nedá sa bojovať proti korupcii, ak boj majú viesť skorumpovaní funkcionári. A oni sa dali skorumpovať už vo chvíli, keď prijali ponúkané funkcie.

 

Princíp tejto korupcie spočíva v tom, že v súčasnosti zákon dovoľuje ministrovi vnútra odvolať funkcionára Policajného zboru bez udania dôvodu (paragraf 35 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ SR). Táto úprava platí od druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď ju navrhol minister vnútra Vladimír Palko, vtedajší stranícky kolega súčasného ministra vnútra Daniela Lipšica.

 

Podľa tohto zákona je možné, ak napríklad Úrad boja proti korupcii by chcel trestne stíhať pre korupciu niekoho z politickej strany, odkiaľ je aj minister vnútra, minister môže odvolať riaditeľa úradu a nahradiť ho poslušným a ústretovým policajtom. A bude po probléme.

 

Tento systém korupcie a politického riadenia Policajného zboru je v príkrom rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska, ale zároveň kladie logickú otázku: Načo je komu policajný prezident, ak minister môže kedykoľvek bez konzultácie s ním odvolať funkcionára a prezident sa môže iba prizerať?

 

Policajný prezident nemá právne žiadne slovo, je nekompetentnou bábkou, riadi zbor iba zdanlivo. V takej situácii by si neporadil ani skutočný Cattani, nieto slovenské vydanie Foresta Gumpa. Takže s nadšením kolegov novinárov skutočne nemôžem súhlasiť.

 

Policajný zbor potrebuje právnu normu, ktorá im bude garantovať kariérny postup, a zároveň bude eliminovať možnosť politického zasahovania do riadenia Policajného zboru. Na obsadzovanie funkcií treba zaviesť výberové konania, ako je to v iných oblastiach.

 

 

Kým sa tieto zásadné kroky neurobia, nemôžeme hovoriť o ďalších potrebných zmenách - napríklad o preradení dopravnej a poriadkovej polície na mestské polície, zavedení takzvaného časového limitu na zásah a podobne. Horúčavy poľavili, chladné dni by mohli prispieť k tomu, aby niekto popremýšľal, či radšej nenaštartovať zmeny teraz a neodkladať ich. Napokon raz ich niekto urobiť bude musieť.