Keď som mal osemnásť

kričal som s plným hrdlom

aby všetci počuli

Viem už všetko viem.

 

S dvadsiatym rokom

môjho života

prišla vojenčina

a zrazu som zistil,

že sa mám ešte veľa učiť,

aby bol zo mňa chlap.

 

Vojenčina skončila

už som dobre vedel

na čo to mám

aj poháriku na dno som sa pozeral

aj cigaretu ochutnal

a znovu prišiel ošiaľ

ako v osemnástich

tak a teraz už všetko viem, už som chlap.

 

Prvé čo bolo

overiť si silné slová

že som chlap

ženbou to bolo treba

dokázať.

Nepočúvať rady

nerozmýšľať

len dokazovať,

že som chlap.

 

So slovami lásky

za sexom každodenným

dokazovať,

že som chlap.

 

Prišla tridsiatka

bolo treba znovu začínať.

So sklonenou hlavou

bez veľkej slávy a kriku

som pochopil,

že ešte veľa vecí neviem k tomu,

aby som bol chlap.

Keď sa v štyridsiatke

znova začal točiť svet

ako som ja chcel

mal som sto chutí zakričať,

tak, teraz už isto viem,

že som chlap.

 

Už som nekričal

kričali za mňa a pre mňa druhí

už je chlap.

 

V tichosti päťdesiatka prišla

a keď som sa pozrel za seba

i keď som prešiel

nespočetné množstvo

kilometrov po zemeguli

začal som rozmýšľať

čo je to slovo chlap.

 

Čím viac som rozmýšľal,

tým som menej vedel

a začal som sa pýtať

sám seba

 

Je chlap bytosť v slove,

alebo slovo v bytosti ?

 

A nebolo mi ani šesťdesiat

keď v jeden deň

mi prišla

do záhrady jar.

 

V živote,

akoby všetko bolo naopak

ja v tichosti chcem dokázať,

že dnes som skutočne

vo všetkom chlap.