Môj priateľ,

opäť som si pozrel vybývané byty, spomenul som si pritom, aké beznádejné je bojovať proti tomu. Ale určite je lepšie niečo urobiť, ako nič nerobiť a so založenými rukami čakať.

 

Chcem Ti napísať, že ja takýto vopred prehratý boj vediem, bol som teraz v máji na valnom zhromaždení SOZA, kde som predniesol návrh na odpustenie autorských honorárov členmi SOZA pre jedno celoslovenské vysielanie SRo. Pred plénom som hovoril o tom, že veci nenormálne sa zdajú úplne normálne, že po mestách a dedinách na Slovensku vyrevuje západom predpísaná anglická hudba, rovnako je to v kaviarňach, detských ihriskách, obchodoch ba i paradoxne v domovoch dôchodcov. Tiež som povedal, že viem, že týmto zmeníme iba malo čo, ale urobíme aspoň niečo. ..... zožal som veľký potlesk, no a čo? Repčík, ako riaditeľ vie, že sa to nedá. Nič proti nemu. Je to slušný človek, no ideme hurá vedno s úbohým myslením väčšiny tohoto tuším pomäteného sveta. A zápisnica? Strohá poznámka o návrhu. No som PESIMISTA, čím horšie, tým lepšie.

 

Teším sa na stretnutie.    Daniel Pesimista.