Dostal som príspevok, ktorý vyjadruje postoj niekoho, kto chápe veci iným spôsobom ako je spôsob oficiálny. Vo Voltairovom princípe, „aj keď s Vami nesúhlasím, spravím všetko pre to, aby ste Váš názor mohol povedať“ uverejňujem príspevok v Slovak-Hyde-Parku s komentárom :

 

Je ťažko byť v pozícií vonkajšieho pozorovateľa udalosti, keď vôbec nepoznáme citovú reakciu človeka čo vraždil. Nevieme a nik to nepovie za neho v čom to bolo, že prišlo k tak vážnej tragickej nehode. Na usmrtenie človeka človekom niet ospravedlnenia. V rámci ľudskej spravodlivosti, bol vykonaný rozsudok, páchateľ je mŕtvy ! Bolo by nesmierne komplikované posudzovať zodpovednosť a trestať, keby páchateľ zostal na žive.

 

Každý životný osud ma svoj „pôvod a dôvod“ a nie je to iné ani v prípade Devínska Nová Ves 2010. Nesnažme sa súdiť v neprítomnosti vyniká tragédií, na ktorú máme iba náš subjektívny názor. 

 

Príspevok :

Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, pričom zistíme, že konal takmer plne racionálne.

 

Kto bol Ľubomír Harman?

 

Narodil sa 31. 3. 1962, v znamení barana. Z astrologického hľadiska vieme, že barani sú veľmi tvrdohlaví, ťažko sa poddávajú, idú vytrvalo za svojím cieľom.

Z informácií susedov sa dozvedáme, že bol introvert. Zo správ sa ďalej dozvedáme, že bol pracovitý, ale od 2008 nezamestnaný. Ďalej, že bol samotár - nemal silné sociálne, ani rodinné vzťahy.

Kde žil Ľubomír Harman?

 

Rodina, ktorá bola Harmanom popravená, bola podľa relácie Lampáreň spred piatich rokov veľmi problémová, asociálna, cigánska. Veľmi hlučná a liezla na nervy všetkým ostatným podnájomníkom. Mala obrovské dlhy na nájomnom. Nevedeli si s nimi dať rady ani polícia ani Miestny úrad Devínska Nová Ves ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

Všetkých ľudí v paneláku muselo do zúrivosti privádzať to, že náš štát, ktorý má zabezpečovať poriadok, pri patologickom a kriminálnom správaní jedincov z cigánskeho etnika neustále maximálne zlyháva.

Dnes máme Deň Ústavy, tak si z nej trochu zacitujme: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené" (Čl. 32). Toto šalamúnske znenie si širšie môžeme vykladať aj tak, že keď zlyháva štát, nápravu môže uskutočniť občan prevzatím spravodlivosti do svojich rúk.

 

Ľubomír Harman sa stal nezamestnaným ešte pred eskaláciou hospodárskej krízy. Vek približne 50 rokov je veľmi kritický pre hľadanie si novej práce. Do toho eskaluje kríza a osobnostná výbava introverta je na hľadanie práce najmenej uspôsobená.

 

Dávky v nezamestnanosti plynú pol roka, potom nastupuje pomoc v hmotnej núdzi. Avšak vlastniť nehnuteľnosť v Bratislave (v hodnote okolo 100 000 EURO) znamená, že človek nároky na pomoc v hmotnej núdzi nespĺňa. Harman žil pravdepodobne z úspor a tie mu možno aj pomaly dochádzali. Úrad mohol odporučiť jediné: predajte byt, kúpte si domček niekde na dedine a zo zvyšných peňazí hravo do dôchodku vyžijete.

 

Harmanovi sa takéto riešenie ale nezdalo vhodné: prečo by on, ktorý celý život drel, mal predávať svoj byt, zatiaľ čo pod ním v rovnakom byte žijúci ľudia, ktorí poriadne nepracujú, neplatia ani nájom, terorizujú celý panelák, sú upodozrievaní z dílerstva drog, sa tam môžu smelo veseliť ďalej a ísť na nervy všetkým naokolo?

 

Vidíme tu 2 obrovské zlyhania systému. Ľubomír Harman musel prirodzene neznášať: cigánsku rodinu, ktorá žila pod ním, políciu, ktorá si s nimi nevedela poradiť, štát, ktorý ho do takejto situácie dostal.

A teraz si zoberme východiskovú situáciu Harmana: nezamestnaný, osamelý, odsúdený na postupné chátranie a živorenie s perspektívou iba zomrieť všetkými zabudnutý a nikým oplakaný. Do toho obrovská frustrácia z nespravodlivého systému a zároveň osobnostná sila a nepoddajnosť.

 

Je jasné, že keď si tieto faktory dosadíme do rovnice, vyjde nám riešenie, ktorého sa dopustil: oslobodiť svoj panelák od problémovej rodiny, zapísať sa do análov ako kontroverzná postava, ale pre mnohých hrdina a navyše umrieť v boji s reprezentantmi systému (políciou), ktorá má na celej situácii svoj podiel zodpovednosti. Na jednej strane zločin, na druhej občianska statočnosť.

 

U Harmana nešlo o skrat (keďže bol na celú akciu pripravený), ale o bilančnú veľkolepú samovraždu, ktorej scenár vytvoril tento systém a nesie zaň plnú zodpovednosť.

 

Politici si túto zodpovednosť nechcú pripustiť. Minister vnútra chce ozbrojiť všetky policajné hliadky samopalmi, aby voči takým ako Herman mohli ľahšie zasiahnuť a zároveň zakázať samopaly pre civilné obyvateľstvo, lebo sa dajú prerobiť na dávkovú streľbu. Čo urobí minister vnútra potom, keď sa raz podobne s týmto samopalom zachová policajt? Na ich psychiku vplýva zlyhávanie systému úplne rovnako.

 

Premiérka Radičová odkazuje, že problémové susedské vzťahy treba riešiť legitímnou cestou. Akosi prehliada, že takéto akcie nastupujú vtedy, keď tie "legitímne cesty" zlyhali.

 

Politici precitnú asi až potom, keď nejaký ďalší odhodlaný občan sa objaví so samopalom na Úrade vlády alebo ovešaný semtexom v strede parlamentu.

Aj tak si myslím, že veľa ľudí to takto vníma, akurát je to horšie interpretovateľné, lebo ku koncu strieľal po všetkom pohyblivom. V podstate sa to dá pochopiť, pretože za každým pohybom hľadal skrytého ostreľovača...

 

V prospech tejto tézy je aj fakt, že na schodišti stretol postupne tri susedky, ktoré poznal a ktorým povedal aby zašli spať do bytu...

 

Áno, reakcia zodpovedných je dosť zjednodušená a povedal by som, že až mediálne teatrálna, so všetkými ich vyhláseniami, neriešia podstatu problému...

V každom prípade je to tragédia, pri ktorej prišli o život ľudia, avšak to čo najviac zlyhalo, je prevencia v rukách statných byrokratických úradníkov... 

„Neberme život príliš vážne aj tak sa z neho nedostaneme živý !“

 

Veľa šťastia Peter.