autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Advokáti v obhajobách  = ParazitI - PIJAVICE

ParazitI - lebo za peniaze dokážu obhajovať aj vrahov, pedofilov a vlastne všetkých, čo majú peniaze.

PIJAVICE -  lebo, keď Vás začnú vyciciavať z peňazí, tak to bude až do poslednej koruny a keď to nestačí, tak Vás prinútia zadlžiť sa na celý život.

„Keď dnes vieme definovať existujúce profesionálne kategórie, ako úžerník a špekulant, tak profesia advokát patrí k nim.“

Takto komentoval jeden môj známy profesiu  - ADVOKÁT

Konštatovanie takej skutočnosti, je viac, ako vážna spoločenská záležitosť, týkajúca sa nás všetkých a nie len nás, ale ľudí na celom svete.

Nahliadnuc trochu do reality tejto profesie, zistil som, že my, všetci občania sme odkázaní v našom živote na milosť a nemilosť advokátov.

Začal som pracovať na téme Advokát a jeho význam v obhajobe, ako investigačný novinár. Nebolo to ľahké, ale aj tak bolo dosť dôkazov na Slovensku, ako aj v zahraničí. Dokonca aj moje vlastné skúsenosti potvrdili, že môj známy mal pravdu a tak jeho názor,  je aj mojim názorom. Som pripravený verejne diskutovať s hocikým na túto tému.  

Ako všetko okolo nás, pokiaľ sa nás niečo nedotýka, ani nás nenapadne nad tým rozmýšľať.

Žijeme v 21 storočí, snažíme sa znižovať sociálny rozdiel medzi ľuďmi a zdemokratizovať život všetkých ľudí. To znamená, sprístupniť základné ľudské práva pre každého človeka. Ak to právo je závislé na prítomnosti advokáta, tak je to závislosť a s tým aj závislosť finančná. Peniaze vždy rozdeľovali ľudí na tých, čo na advokáta majú a na tých, čo na advokáta nemajú. Touto skutočnosťou ľudské práva prestávajú platiť, lebo väčšina ľudí na advokáta nemá financie. Hovorí sa tomu aj diskriminácia.   

Súdy sú pre občanov, aby riešili vzniknuté problémy v rámci platných zákonov. Na sudcovi a len sudcovi záleží, aký bude rozsudok. Advokát nemôže dať žiadnu garanciu na rozhodnutie sudcu, ale môže nepriamo súdne konanie predlžovať. To znamená, že jeho účasť môžeme nazvať aj parazitná účasť. Či je výsledok rozhodnutia súdu taký, alebo onaký, svoju sumu za obhajobu si vyinkasuje.

Ťažko pochopiť slová, ktoré v spojitosti s jurisdikciou často počuť : „ vyhral proces, lebo mal dobrého advokáta, alebo, máte peniaze na dobrého advokáta, lebo inač nevyhráte !“. Pokiaľ som to dobre pochopil, že nie zákony, ktoré majú byť rovnaké pre každého, ale ohurovacia schopnosť advokáta ovplyvní a v podstate robí rozsudok.     

Pozrime sa do minulosti tejto profesie. V období primitívneho života, rada starších riešila spory medzi obyvateľmi. V začiatkoch civilizácie a v počiatkoch feudalizmu spory riešil kráľ, alebo panovník z určitej oblasti, alebo richtári v mestách a  na dedinách. V žiadnom prípade neexistoval advokát. V niektorých krajinách je to v platnosti aj dnes, zvlášť v moslimských.

Advokátske povolanie vzniklo v období, keď sa začali uplatňovať ľudské práva, ale väčšina ľudí nevedela čítať a písať, ba dokonca mali problém sa vyjadrovať, ale dnes to všetko je dávnou minulosťou. Prečo teda existuje povolanie advokát na obhajobu súdom ? Nevidím žiadny iný dôvod, ako legálne oberať ľudí z peňazí !

Nepoviem nič zvláštneho, že na nešťastí človeka sa zarába najviac.

Dnes, v zmysle demokracie a  ľudských práv, štátna administrácia v spolupráci s občanmi, má na každý administratívny akt adekvátny dotazník. Treba ho vyplniť a podať. Prečo to nie je tak aj v súdnictve ?

Politici nemajú naponáhle zmeniť súdnictvo, išli by sami proti sebe. V parlamente, kde sa pripravujú zákony, je väčšina poslancov s advokátskym vzdelaním. Odsúhlasia zákony, ktoré už pri ich odhlasovaní v NR SR sa vie, že v praxi budú diskutabilné a dajú prácu advokátskej profesii. Dnes  s  novými zbohatlíkmi, ceny za advokátske služby idú hore, ako vo výťahu.

Zákonodarne sme ustanovili procedúru súdnej administratívy tak, aby ani vzdelaný človek sa nemohol sám obrátiť na súd, bez advokáta. Slová v koncepte podávania žaloby, alebo odvolania musia mať juristický žargón, ináč Vám žalobu vrátia. Sudca, ktorý posudzuje žalobu, akoby ničomu nerozumel a odpovie Vám juristickým žargónom, že v žalobe chýbal „petit“. Významové slovo, ktoré neexistuje v  slovenskom významovom slovníku, ale nachádza sa v slovníku cudzích slov. Slovenský jazyk je dostatočne bohatý na slovnú zásobu, ale čo príde z vonku je lepšie a dáva to, ako niekedy „nagyzási mániu“. Aj dnes poniektorí si myslia, že žargón s používaním cudzích slov sprevádza nadriadenosť. Takže, dnes súd a advokát je neodlučiteľná dvojica. Občan pokiaľ nedisponuje zo solídnou rezervou korún, je odsúdený na nemého statika čo musí všetko znášať, bez možnosti domáhať sa svojich práv.

V modernej spoločnosti by mal byť absolútnou zásadou „zákon“, ktorý môže byť ovplyvnený iba ľudským faktorom okolnosti. Či bol porušený zákona má rozhodnúť sudca, alebo sudcovia. Keďže vieme, že jeden človek môže byť omylný, súdiť by mali vždy traja sudcovia a podľa veľkosti problému piati, alebo siedmi.

Občan platí za podanie domáhania sa svojich práv, platí za advokáta, platí za odvolanie i keď sudca nerozhodol správne. Platí a nemá žiadnu garanciu, či jeho právo bude brané na zreteľ, keď bude mať proti sebe finančne silného protivníka.

Keď naše súdnictvo má byt reformované, vylúčme zastarané procedúry a modernizujme ho k storočiu budúcnosti.

J. Kubík