Zaujímavé, že svetová kríza je oficiálne už jeden a pol roka. Niektoré banky krachujú, niektorým pomáhajú štátne financie. Je to viac, ako záhadné, že len v USA od roku 1992 ukončilo aktivitu 181 bank. V roku 2008 25 a teraz v roku 2009 je to už 6. Je to štvrtý najväčší bankový krach v USA.

 

USA a Francúzsko, krajiny kde sú prezidenti Obama a Sarkozy majú politický prezidentsky systém spravovania štátu, a obe krajiny majú najväčšiu zadlženosť. Čo je na celej veci prekvapujúce, že i najviac zadlžené štáty majú „financie“ k dispozícii na oživenie ekonomiky, alebo na ďalší dlh pre potrebu chodu štátu. Aktuálne zadlženie Francúzska je 1428 miliárd €, čo je 78 % z PIB, a v USA je to 2 tisíc miliárd USD. Normálny človek si to ani nevie predstaviť, veď Francia platí 60 % zo svojho PIB len na úroky požičaných peňazí.

 

Dnes skoro každý štát na svete má na svojom konte relatívne dlžoby. Jednoducho povedané, v rámci svetovej finančnej krízy, sú banky ktoré krachujú a niekto ma stále peniaze, ktoré môže požičať ? 

 

 

Je ťažké riešiť niečo, alebo podnikať demokratickým spôsobom, keď sme zadlžení. Každý zadlžený štát, alebo jedinec, nesie na svojom chrbte balvan, podľa veľkosti dlhu a  opraty vedú k  tomu u  koho je zadlžený. Ten určuje smer a  rýchlosť nosiča balvanu. V štátnom záujme skončila demokracia a u jedincov sloboda.

 

Politici štátu sú zvolení iba na spravovanie štátnych, čiže národných záležitosti a mali by konať iba v  prospech národa. Takže so spoločným – štátnym majetkom v prospech záujmu štátu – národa.

 

Štát súkromné podnikanie môže regulovať iba vonkajším vplyvom a  to zákonmi a daňami. Reálna a aplikovaná daň je jedinou zbraňou štátu na súkromne aktivity.

 

Avšak dnes, pri svetovej globalizácii a anarchickej slobode obchodu, sa nič nedá kontrolovať daňami. Prihliadnúc ešte na skutočnosť, že celej svetovej obchodnej anarchii vládnu burzy, tak sa niet čomu čudovať.

 

Burza v ekonomickom svete je ako Casino. Nemožno v ňom kontrolovať, kto koľko vyhral, alebo koľko Casino vyhralo, alebo prehralo. V obdobnom systéme je Burza v ekonomike. Rozdiel je v tom, že na burze sa zverejňujú pohyby finančných vkladov a ziskov, ale klame sa oficiálne. V Casine sa zisky neuverejňujú, ale klame sa neoficiálne.        

 

Politici sú volení národom, ale sú v službách financií. Čim viac peňazí, tým väčší politický vplyv. Robiť niečo proti mecénom je nelogické a aj nemožné pre vlastnú existenciu. Tak ako existuje makro a mikro ekonomika, existuje aj makro a mikro politický vplyv. 

 

Referendum ako priama demokracia na najúčelnejšie spravovanie štátnych záležitosti sa účelovo nepraktizuje. Doposiaľ sa nič chytrejšieho nevymyslelo. Politici sa prispôsobili realite v ich individuálny prospech. Politici všade na svete sú ľudskí cameleoni.  

 

Svet sa nezastaví ale ide ďalej.

 

V priestore a danej situácii sa strácajú politické sľuby. Ohúrený národ si ani neuvedomuje, že v konečnej fáze životného diania to bude vždy on, čo zaplatí každý podvod aj omyl politikov, ktorých si sám zvolil.  

 

V poslednej dobe sa konali nespočetné jednania ekonomicky silných zo sveta a najviac za asistencie Sarkoziho z EÚ, na spoločne kroky pri riadení bankovníctva. Jednania priniesli návrh na zníženie príjmov a  zdaňovanie „TRADERov“ v bankách. Akoby tradery zapríčinili ekonomickú svetovú krízu. Je to iba zatretie hrdzavého systému farbou.

 

Samotné stanovisko návrhu k regulácii výšky odmien Traderov je chápané ako zasahovanie štátu do súkromných záležitosti banky. Každá spoločnosť, ktorá podniká, sa má riadiť zákonmi, ktoré určujú čo môže a  čo nie, vo svojej aktivite. Vnútorná forma riadenia a odmeňovania zamestnancov je záležitosťou spoločnosti a  štát ako taký v kapitalistickom riadení nemá pravo na určovanie vnútorných spravovacích a  odmeňovacích pravidiel. Nariaďovať bankám ich spôsob prace : „ako, kto a kde má byť odmeňovaný je absurdné“. Na vnútorné riadenie a zastavanie záujmov zamestnancov sú v organizácii odbory a na zastavanie záujmov majiteľov akcii je tu dozorná rada.

 

Politici sa predbiehajú v direktívach o spravovaní ekonomického sveta. Je to nelogické až smiešne, že pravé oni idú dávať riešenie aktuálnej svetovej krízy direktívami. Banky sú súkromne a využívajú možnosti, ktoré majú v rámci zákonov a v rámci konkurencie. Pripomínam, že v ekonomike štát musí a súkromník len môže.   

 

 

Či sa nám to bude páčiť, alebo nie, ak to bude fungovať takou formou, ako je spravovaná Európska Únia, tak to raz všetko vybuchne. Počas existencie EHS a potom EÚ spoločnosť nevytvorila žiaden ekonomický progres v reálnom  pozitívnom smere. Vybudovalo sa nespočetné množstvo pracovných miest s  nadpriemernými platmi, viazaných na nové funkcie. V kuloároch sa tomu hovorí parazitne privilegované miesta, ale politicky dôležité v rámci volebných hlasov. Žiaden funkcionár a jeho rodina, nebude hlasovať proti zrušeniu privilégií.

 

Privilegované miesta, to nie sú iba platy, ale aj výhody a možnosti mimoriadneho zisku. EÚ rozhoduje o peniazoch, ktoré vlastne patria tomu ktorému štátu. Hovorí sa im všeobecne EUROFONDY. Sú to peniaze na ktoré ma štát nárok, ale EÚ potvrdzuje patričnou komisiou ich odobrenie. Vždy, keď nastane pohyb peňazí z jedného miesta na druhé, určité percento sa stratí a nik nič nereklamuje. Jedna z legalizovaných foriem strát pri presune peňazí je „bakšiš“ (Slovensko má svoje vlastné pomenovanie tzv. „všimne“ - niekedy to išlo priamo riaditeľovi banky približne 20 a viac % ) dnes je to vo forme konzultingu a loobingu platené v zahraničí.

 

Aktuálna situácia je a vždy bude, že súkromné podnikanie môže, ale nemusí a nik ho nemôže prinútiť niečo spraviť, zvlášť keď skrachuje. Určite si to dnes všetci všimli, že keď je problém v súkromnej spoločnosti, ktorá svojou aktivitou zasahuje do vitálnej sféry štátu, štát vždy musí pomôcť, vlastne musí nájsť východisko. Napríklad slovenská elektrika je v rukách súkromnej spoločnosti. Čo ak tá spoločnosť skrachuje ? U súkromnej spoločnosti to nie je nič nemožné. Čo spraví slovenská vláda aby bola elektrika ? No predsa zoberie na seba všetku zodpovednosť, hlavne finančnú, aby elektrina bola k dispozícií. Stalo sa to už v USA spoločnosti ENRON, ktorá mala distribúciu elektriny a skrachovala. California nemala elektrinu, vláda musela pomôcť. Takže, bezhlavé hurá privatizovanie je vecou podvodníkov a bohužiaľ EÚ to podporuje. Pred niekoľkými mesiacmi, EÚ kritizovala Ficovu vládu, že nedovolí poisťovniam zarábať na zdraví občanov. To je aký prístup k sociálnej starostlivosti o človeka ? Sú veci, ktoré majú väčšiu hodnotu ako zisk a to je zdravie. Takže EÚ ukázala svoju pravú tvár a pre koho celá EÚ slúži. Sociálne záujmy sú druhoradé.

 

Dnes Sarkozy z jeho populistickými gling gling metódami nevyrieši nič. Keď zákony nebudú rovnaké a rovnako rešpektované v každej krajine, tak zdaňovanie traderov je iba „humbug“ pre nič.

 

Je už faktami dokázané, že medzičlánky v obchode (sprostredkovatelia) sú brzdou reálneho ekonomického chodu. Zapríčiňujú disfunkčnosť hospodárenia a neistú cenovú predvídavosť v rámci reality. 

 

Netreba sa držať niečoho o čom sme sa už viackrát mali možnosť presvedčiť, že je brzdou ekonomiky sa absolútne v ničom nepomáha reálnemu chodu ekonomiky. Je to burza, ktorá je parazitom ekonomického vývoja. Pokiaľ bude existovať, budú existovať na svete aj ekonomické problémy. Burza je hniezdom špekulantov, parazitov a podvodov. Žiadna burza alebo burzový systém nepomohol ekonomike, ale mnohokrát ekonomiku zničil a s ňou aj milióny nevinných ľudí.

 

Dnešný svetový ekonomický problém sa vyrieši iba zrušením BURZ, návratom bánk k bankovníctvu a zastavením finančných špekulácií.

 

Keď si banky budú plniť svoju úlohu investovania do priemyslu, chodu ekonomiky a obchodu, tak nebude treba nič riešiť.

 

Žiadnych trederov, žiadne bankové krachy a všetko čo s tým súvisí.

 

Je bezpodmienečne nutné dať kapitalizmu ľudskú tvár a vitálnych problémov na svete nebudú existovať.