Americký prezident Obama dostal Nobelovu cenu mieru v podstate po šiestich mesiacov od zvolenia za prezidenta USA. Povedal už toho veľa, ale ešte nespravil nič pre svetový mier. Iba ak odstúpenie od starého programu vybudovania protiraketového systému v Čechách a Poľsku, aj to iba jeho vybudovaním v novej forme. Aj to nie z pozície zmenšiť napätie možného vojnového konfliktu, ale z dôvodu finančnej situácie USA. Je samozrejmosťou, že šesť mesiacov je krátka doba na niečo svetové a konkrétne. Podľa zdôvodnenia predsedu komisie udelenia Nobelovej ceny mieru : „Nobelova cena má byť pre Obamu stimul na realizáciu predsavzatia“. Bohužiaľ, realita je taká, aká je. Quantanamo „by“ malo byť zrušené za rok. Niet ani náznak, aby vojna v Afganistane skončila. Bude tam ešte cca o 30 000 amerických vojakov viac. Podľa americkej angažovanosti v Afganistane, vojna neskončí, ani po dvojnásobnom zvolení Obamu za prezidenta. Irak je v bezvýchodiskovej situácii. Svet bude posudzovať realitu a nie reči. Rozhodnutím udeliť Nobelovu cenu mieru Obamovi, samotná cena a výber ocenenia stratili hodnotu, na akú myslel pán Nobel vo svojom závete a nadobudla iba bezvýznamnú formu.  

 

Pán Gorbačov, nositeľ Nobelovej ceny mieru, mal na ženevskej konferencii Zeleného kríža v OSN príhovor o atómovom odzbrojení sveta. Už v roku 1985  spolu s  americkým prezidentom Reaganom podpísal základnú zmluvu na zníženie atómových zbrani v USA a SSSR. Jednania boli ukončené v roku 1990 a bola podpísaná zmluva START (Strategic Arms Reduction Treaties). Štyri roky po podpise padol Berlínsky múr a svet sa pustil inou cestou. Dnes je tomu  dvadsať rokov. Svet je úplne iný, ale nemôžme hovoriť, že lepší.

 

Dnes sú obavy, že Irán ma snahu získať atómovú bombu a dôkazom toho je, že neohlásil Medzinárodnej komisii pre atómovú energiu svoju aktivitu v obohacovaní uránu. Tento fakt môže slúžiť aj na výrobu atómovej bomby. Čiže isté to nie je, ale môže to byť reálne.

 

Prichádzame do dilemy, či je to „vmiešavanie“ sa do vnútorných záležitosti štátu v zámienke strachu ? Irak bol príkladom boja s manipulovateľným strachom. Mal mať chemické zbrane, ale nič sa nenašlo. Už bolo neskoro, vojska NATO obsadili Irak a sú tam až dodnes. Je to asi tak, ako v reálnom živote, keď trestáme šoférov, ktorí užívali alkohol. Netrestáme ich za to, čo spravili, ale za to, čo môžu spraviť. Čiže ide o preventívne tresty, ktoré sú v realite vrcholne nedemokratické, alebo ich môžeme nazvať aj „gumená demokracia“. Slovo demokracia sa prispôsobí záujmom skupín operujúcich strachom a na základe strachu sa schvália aj zákony.

 

Vlastne na strachu v hocijakej forme je založený aj náš život a strachom a sľubmi sa podvedome nechávame manipulovať všetci.

Július Kubík