autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Človek, ktorý robí zo seba národovca a nechová sa tak, aby reprezentoval národ, z ktorého pochádza, je skôr farizej, ako národovec.

Zamyslíme sa, komu prospieva urážanie druhého národa za hranicami Slovenska ? Ten veľký národovec zabudol, že skutočný národovec nie je len ten, čo rozpráva, ale ten, čo koná pre národ a nie pre svoje ja. Ale u neho opak je pravdou.

Veľký, skutočný Slovák - národovec, prvý prezident Slovenska, prezident Dr. Jozef TISO povedal, čo symbolizuje Slovenský národ :

„ Cudzie nechceme a vlastné si ubránime“.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že Slováci sme všetci,  i tí,  ktorí hovoria doma nárečím, alebo aj inou rečou, ako po slovensky, alebo majú inú farbu pleti. Aj keď sa stanú kráľom, alebo prezidentom v inej krajine, ako Kráľ Štefan 1, alebo prezident Franklin, ale aj Judášovia, ktorí zapredávajú Slovensko, všetci maju v sebe aj slovenskú krv a sú narodení so Slovenským duchom, aj keď v inej krajine. Nikto nie je viac, nikto  nie je menej.  

Je konečne potrebné, aby sme pozdvihli slovenskú identitu prirodzenou formou rešpektu k národu, k sebe a ku všetkým, u ktorých rešpekt je hlavným životným sprievodcom. Buďme hrdí na našu dávnu minulosť! Buďme hrdí na tých Slovákov, ktorí stavali naše hrady a zámky, na Slovákov, zamestnaných po celom svete, na vedcov, športovcov, cestovateľov, obchodníkov, ktorých uznáva svet! Spravme všetko preto, aby aj oni mohli byť hrdí na Slovensko!

Od dôb Svätopluka, nám chýba jednota, lebo naši predkovia, dávali prednosť komunikatívnym rečiam, ktoré prevládali v Rakúsko-Uhorsku, maďarčine a nemčine. Slovenský jazyk bol jazykom chudobných. Mladí, nadaní Slováci odchádzali do škôl do Budapešti, Viedne, Prahy a Nemecka. Uplatnenie absolventov v agrárnom Slovensku, mimo advokátov a notárov, bolo nulové. Slováci po skončení vysokej školy, zostali pracovať tam, kde študovali. Po čase sa pomaďarčili, ponemčili a počeštili. Ich potomkovia, i keď zo Slovenskej krvi, už nevedia rozprávať po slovensky a my, namiesto rešpektu k ním, necháme haniť verbálne ich terajšiu štátnosť. Ako môžeme chcieť, aby začali rozmýšľať o ich pôvode, keď ich primitívnym vyjadrovaním takzvaného národovca, úplne odradíme vôbec, rozmýšľať o ich pôvode.

Keď som tomu veľkému národovcovi a jeho pravej ruke napísal, aby nepoužívali nesprávne pomenovanie južných Slovákov, ako Maďari, ale nech ich pomenuje presne čím sú : „Slováci hovoriaci aj maďarský“, Veľký národovec a jeho pravá ruka, ani neodpísali a pokračujú ďalej v ich spolupráci, s neprajníkmi Slovenska.

V národnostnej morálnej výchove pravidlá sú jasné a zrozumiteľné pre každého Slováka. Nedajme príležitosť hochštaplerom a farizejom, aby ohurovali národ a hovorili v mene celého  národa.

Ich sympatizanti si neuvedomujú, že práve oni sú spoluhráčmi neprajníkov Slovenska.

J Kubik