autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

DAŇ A CHUDOBA JE ZLO, KTORÉ PREŽILO TISÍCROČIA V EXISTENCII ĽUDSTVA A MÁ EŠTE DLHÚ ŽIVOTNOSŤ PRED SEBOU, KEĎ ĽUDIA ZOSTANÚ SEBCI A POLITICI OBCHODNÍCI S ILÚZIAMI.

Na sklonku dvadsiateho storočia, môžme s hrdosťou konštatovať, že vývoj človeka na našej planéte sa v poslednom období nespočetne mnohokrát znásobili a bude sa násobiť, ako zrnká obilia na šachovnici. Technický progres, nemá obdobia. Miliónové kilometre vo vesmíre už nám nerobia starosti. Poznávame povrch vzdialených planét, ale nič sme nespravili pre samotného človeka. Ako sa hovorí, za všetkým je človek, človek sám proti sebe. Zaťažujeme sa čoraz väčším a rôznorodým daňovým bremenom. Táto skutočnosť zostala v rovnakej podobe ako v prvotnopospolnej spoločnosti a  jej ťarcha sa neúmerne násobí.

DAŇ má mnoho výrazovú, otvorenú, skrytú a rôzne prifarbenú tvár. To, čo jeden smrteľník pozná z daní je len malá čiastka daňovej reality.

V podstate daň je bič, ktorý plieska na konci. Nemôžte sa pohnúť, aby ste nezaplatili nejakú daň. Začali sme platiť daň aj za dážď, ktorý nám z času na čas posiela všemohúci a padá na Váš dom v ktorom bývate, alebo nebývate. Za nejaký čas keď budeme takto pokračovať, budeme platiť aj za vzduch, ktorý dýchame.

Aký je krásny pocit, že zarábame trikrát viac ako pred desiatimi rokmi a aké sklamanie, keď zistíme, že na reálnu kúpu nám zostalo menej ako pred desiatimi rokmi. Plat je výsledok Vašej práce samozrejme zdaňuje sa a pokračovanie zdaňovania Vášho platu je, keď idete nakupovať, i keď sa jedná o vitálne potreby (chlieb, mlieko, maslo atď), alebo v službách. Na každom mieste, stojí pri Vás a Vašich peniazoch daň DPH, ktorá je najväčší úžerník dnešnej doby a znechucuje poctivých ľudí. Začína meniť ich myslenie na osobno - lukratívne. Stráca sa  nádej na sociálnu zmenu v živote a tým sa začína zákon džungle, že silnejší požiera slabšieho a podliak poctivca.

Štát obchodníka zaťaží rôznou daňou v mnohých prípadoch neúmernou k ziskom. Obchodník zistí, že z vyrobeného zisku jednej koruny mu zostane po zaplatení rôznych daní a poplatkov 20 halierov. Čo je v podstate málo na korektný život a začína uvažovať o prilepšení. Jedným z prvých pokušení je prijímať aj bezfakturové zbožie a priama čiara obchodného života sa mení na špirálu, ktorá nás ťahá do spodku. Začína to zničením charakteru jedinca a potom celej ekonomiky. Z jednej strany sa podporuje čierny obchod, ale z druhej strany môže ponúknuť produkt lacnejšie. Z jednej strany sa príde k čiernym peniazom z druhej strany sa o ne postarajú výpalníci. Nemusíme ísť ďaleko stačí si spomenúť na nedávne skutočnosti , keď s vexlakov sa stali veľmi, veľmi bohatí ľudia: Pod autom jedného podnikateľa, ktoré vybuchlo zostala dvojmetrová jama. Na druhého sa strieľalo s  pušky s  ďalekohľadom a mohli by sme pokračovať.

Najhoršie je, že samotný štát sa chová ako v džungli, vlastne horšie ako v džungli, lebo zver sa môže zachrániť útekom, ale občan nemôže utekať pred daňou ? V podstate štát veľkými daňovými poplatkami si píli svoj ekonomický konár na ktorom sedí.

Jeden s príkladov, štát si nahovára, že zarába, keď zaťažuje vytváranie domáceho produktu rôznymi vysokými poplatkami, a tým vytváranie DHP prestáva byť zaujímavé a začína prekvitať bazárový obchod „v cudzine kúpim a doma predám“, lebo vyrábať doma je nerentabilné. V zastúpení šéfa colnice sa chválime, že colnica prispela do štátneho rozpočtu 95 miliardami za dovezené zbožie v roku 1997, ale kto tie miliardy v podstate zaplatil ? Tí, ktorí sú na konci reťaze, lebo miliardy boli započítané do ceny výrobku, alebo zbožia.

Keďže štát, potrebuje peniaze na štátny rozpočet a chýbajú mu prijmi z obchodu domáceho produktu, začína sa chovať ako žralok. Nasadí dane na všetko možné, ak to nestačí zavedie sa dovozná prirážka. Štát, ktorému stále chýbajú peniaze vymyslí, že voda, elektrina, plyn pre podnikateľov budú raz tak drahé, všetci s tým súhlasia, ale nikomu to nepríde, že je to ďalšia daň, ktorá sa odzrkadlí v konečnej cene výrobku a zaplatí to ten, ktorý je odkázaný len na svoj plat, alebo podporu.

Mesto využije každú príležitosť, aby sa pridalo k žralokovi s mestskou daňou. Nikdy som nepochopil a myslím si, že chyba logika počínania v globálnej privatizácii na Slovensku, lukratívne podniky, ktoré vlastnil štát, alebo mesto sa ich privatizáciou zbavuje a potom sa zadlžuje, nakoľko niet peňazí na bežnú potrebu. Nemôžem nespomenúť, že v jednom meste na severnom Slovensku, mesto vlastnilo pivovar z regionálnym pokrytím spotreby. Pivovar veľmi lukratívny bol sprivatizovaný za veľmi výhodných podmienok pre kupujúceho, avšak dnes to isté mesto je zadĺžené a nemá žiadnu perspektívu iného zisku, ako nahodiť na všetko, čo sa dá mestskú daň. V tomto prípade nie len, že mesto okradlo vlastných občanov o ich majetok, ale ich ešte naviac núti permanentne platiť väčšie dane v rôznych formách, nakoľko v mestskej pokladni niet peňazí. Poslanci sa menia, tí predošlí už nie sú zodpovední za nič, aj keby ste ich prichytili pri čine poškodzovania proti mestu, alebo štátu, nič im nemôžte spraviť, lebo majú, alebo mali poslaneckú imunitu. Týmto daňová budúcnosť, akú nám pripravujú naši politici, je viac ako tmavá. Zoberme si skutočnosť štátneho zadĺženia a z toho len niekoľko známych miliardových v USD pôžičiek. TELEKOMUNIKÁCIE, MOCHOVCE, NA DIALNICE atď., keď k tomu pripočítame už doterajšie štátne zadlženie 10 miliardové v USD a pokračujúci schodok v zahraničnom obchode.
DAŇ A CHUDOBA JE ZLO, KTORÉ PREŽILO TISÍCROČIA V EXISTENCII ĽUDSTVA A MÁ EŠTE DLHÚ ŽIVOTNOSŤ PRED SEBOU, KEĎ ĽUDIA ZOSTANÚ SEBCI A POLITICI OBCHODNÍCI S ILÚZIAMI

Splácanie sa raz premení na daň. A bude absolútne jedno, či tomu budeme hovoriť daň fyzických alebo právnických osôb, za platením každej dane bude človek.

V jednom svetoznámom meste vo Švajčiarsku mesto má cca. 50 % príjem do rozpočtu z vlastníctva ako sú domy, hotely, reštaurácie, vinice, parkoviská atď. O tieto príjmy menej platia dane občania. Bolo uvedené, že  keby sa predával majetok mesta, každý občan by dostal 1 800 USD.

Napríklad v Košiciach by každý občan dostal ešte faktúru na splácanie pôžičiek, ktoré budú splácať ešte tretia generácia.

KUVAJT je jedným štátom, ktorý zo svojho ropného príjmu dáva malé percento svojim občanom. Čiže namiesto platenia daní, občania dostávajú od štátu peniaze.
  
U nás daňový kolotoč začína, vytváraním HDP keď z 5 367 800 je ekonomický aktívnych 2 194 000 a 287 100 nezamestnaných. To znamená, že každý kto sa podieľa na vytváraní HDP bude musieť vytvoriť hodnotu na splácanie zadlženosti štátu a života ako takého nad 300 % z aktuálnej hodnoty, ktorá sa bude musieť „exportovať“, aby sme hodnotu HDP vymenili na USD (dolárovú hodnotu, lebo štát je zadlžený v dolárov), ktorou zaplatíme dlh. Čiže, keď sa pozrieme na splácanie dlhov a na našu ekonomickú realitu, kde nás to vlastne naši politici vedu.
                        
Žiadnemu spoločenskému zoskupeniu bez prírodného bohatstva sa nepodarilo odstrániť DAŇ a CHUDOBU, ba nie je ani snaha. Je prirodzené, že nemôžeme byť všetci podnikatelia a novodobí zbohatlíci, šťastlivci doby, ale všetci máme rovnaké právo na život. Preto mali by sme sa aspoň snažiť, vytvoriť optimálne životné podmienky pre každého člena rodiny, spoluobčana štátu a všetkých spolu žijúcich na našej planéte.

Štát nemôže existovať bez príjmov, ale tie nemajú byť len príjmy daňové. Keď chceme žiť v myšlienke orientovanej na životnom štandarde odpovedajúcej našej doby a pomoci sociálne slabším, nemôžme len jedných daňovo zaťažovať a druhým dane odpúšťať. Daňová politika mala by byť disciplinovaná pre každého. Krivka by mala ísť z nulovej hodnoty za platy, veľmi nízka za potraviny a produkty dennej potreby a stúpajúca pri predaji výrobkov sekundárnej potreby a vyššia pri predaji luxusných a zvlášť vysoká pri veľkých ziskoch a pri predaji surovín a atraktívneho zbožia do zahraničia a taktiež pri predaji zahraničných konkurenčných výrobkoch u nás. Samozrejme túto verziu daňovej politiky môžme aplikovať, keď budeme mimo EU.

Čím viac zaťažíme daňou tvorcov HDP, tým sa zníži ich výkonnosť. Daň bola a je jedinou metódou zaviesť poriadok do ekonomického života. Len ju treba správne a bez priateľských predsudkov aplikovať.