autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Finančné Tsunami zasiahli burzy a francúzske bankovníctvo dostalo poriadnu facku v rovnakom čase.

Na amerických burzách začali finančné Tsunami už minulý rok. Preniesli sa chvíľkovo aj na ostatné svetové burzy a banky. Môže to byť aj pravá tvár svetového finančníctva ?

Dôvod je, že americkým bankám už minulý rok začali chýbať peniaze. Bol to výsledok zlej pôžičkovej politiky. Do toho prišla cena ropy 100 $ za barel a celý špekulatívny finančný systém sa otriasol.

Je treba poznamenať že aktuálny burzový šok je nedostatok peňazí v bankách, čiže problém je finančný, ale pôvod je vo veľkej spotrebe v platbách z požičaných peňazí. Dnes celý obchod vo svetovom meradle a všetko súvisiac s naším životom je založené na pôžičkách ! Je skoro neexitujúca skutočnosť, aby dnes investícia bola plne krytá z hotovosti. Čoraz viac a viac sa spolieha na pôžičky a keď jednotlivec stratí príjem, začne špirála problémov. Keď je takých prípadov veľa, začne to robiť problém v bankách. Samozrejme, podnikové platobné neschopnosti stiahnu do víru najprv zamestnancov, potom iné podniky a taktiež banky.

Informácie o používaní kreditu sú jednoznačné, že väčšina ľudí žije na kredit. Sú to miliardové peniaze. Najviac sa dajú nachytať na kredit ľudia v hmotnej núdzi, potom tí, ktorí na to nemajú, ale sa chcú ukázať, že aj ony sú úspešní. Nebankové subjekty, súkromné podniky na pôžičky a záložne, ktoré existujú zvlášť v bývalých postkomunistických štátoch sú pliagou ekonomiky a nešťastia ľudí s finančnými problémamy.

Dnes sa hrá na burze, ako na rulete v kasíne. Jedni vyhrávajú a druhí prehrávajú a tí obyčajní si nechajú nahovoriť, že môžu zarobiť veľa a skôr ako v investícií do produktívnej aktivity. Taktiež naivní, ktorí sa dajú nahovoriť na veľké zisky, ako to bolo v BMG Invest a HORIZONT Slovakia.

So vznikom kreditných kariet vzniklo aj neprimerané zadlžovanie jednotlivcov.

Na Slovensku je taktiež zvykom žiť na pôžičky, či už jednotlivci, alebo podniky a inštitúcie. Skoro niet rodiny, ktorá by nemala kreditnú kartu a taktiež niet mesta, alebo obce, ktoré by nemali dlh. Štát nie je výnimkou. V tohoročnom rozpočte Slovenska sa počíta s deficitom 24 miliárd Sk (to znamená, že je treba si naň požičať.) EÚ má dlh 62 miliárd €, kto to bude splácať ?

Banky sú tretia kolóna v ekonomike, môžete s ňou počítať keď sa Vám darí, ak máte problém, zoberú Vám aj kolobežku, ktorá im bude nanič, ale budú spokojní, že Vás zničili.

Vo Francúzsku, v tretej najväčšej francúzskej banke objavili stratu skoro 6 miliárd € zapríčinenú „jedným traderom“ (bankovým obchodníkom s akciami na burze). Pre názornú informáciu 6 miliárd € sa rovná 198 miliardám Sk. Je to 2/3 zo Slovenského výdavkového rozpočtu na rok 2008.

Predseda predstavenstva francúzskej banky vyhlásil, že cez to všetko, banka bude mať zisk za rok 2007 okolo 900 miliónov €. Je to viac, ako len bizarre bizarre ? A podľa predsedu predstavenstva sa v mene banky ospravedlnil akcionárom a má to byť všetko. Toto všetko sa dialo dlhšiu dobu a Francúzska vláda nebola o ničom informovaná.

Uvažujúc ako analista, ako môže jeden podnik prerobiť 6 miliárd € a nič sa nedeje ? Kde sa podeli miliardy ? Keď existovali, bola z nich zaplatená daň z príjmu ? Podľa všetkého bol v tom podvod, aký môže robiť iba špekulatívny obchod. Tento vyšiel najavo a čo ostatné ?

Písal som v komentároch, “TAXÁCIA ŠPEKULÁCIÍ“, ŽE taxácia špekulatívnych obchodov, alebo transakcií, nie je len zisk pre štát, ale aj kontrola obchodu a ochrana akcionárov. Štát nemôže nechať voľnosť finančnej špekulácie v ekonomike. A vôbec, štát nesmie dovoliť, aby bolo možné realizovať obchod, bez vedomia štátu.

Tak v oboch prípadoch je dokázané, že štát nemá pod kontrolou špekulatívne ekonomické podnikanie. Keď špekulatívne podnikanie existuje, to znamená, že legislatíva obchodu je nedostatočná. Týmto moja propozícia taxácia špekulatívneho obchodu je opodstatnená.

Máme direktívy EÚ na rešpektovanie homosexuálnych manželstiev, všetkých diskriminačných a ekologických výmyslov, ale nemáme žiadne direktívy na reálny korektný obchodný cyklus.

Každý členský štát si robí svoju vlastnú ekonomickú politiku. Vlastnú výšku daní, no proste každý ako chce, aby pritiahol čo najviac investorov. Na Slovensku im dávame stimulačné podmienky s bakšišovou príchuťou. 

Máme presne to, čo sme chceli, bránili sme sa plánovanému hospodárstvu a dnes sme v kapitalizme plnej ekonomickej anarchii. Globalizácia je, že nik nevie pre koho vytvárame hodnoty, ale tiež nevieme, či ešte zajtra budeme mať možnosť ich vytvárať.

Pomenili sme klasické princípy ekonomiky s privatizáciou bez peňazí, otvorili sme ekonomiku špekulantom, vekslákom a hazardérom. Tak či tak v kapitalizme niekto musí byť bohatší. Ale s bohatstvom treba vyrastať, aby sme ho vedeli aj ovládať, a nie aby bohatstvo ovládalo nás.

Niekedy si niekto kúpil auto, aby mu celá ulica závidela. Dnes si postaví haciendu, aby všetci videli ako sa mu darí.

Inač je veľmi zaujímavé, že na Slovensku máme okolo 60 miliardárov a všetci vieme, že poctivým obchodom a tobôž nie prácou, za tak krátky čas, ako je existencia trhového hospodárstva na Slovensku, to nie je možné. Francúzi tomu zvyknú hovoriť : bizarre bizarre ? keď je niečo bizarre, prečo sa nepoužíva častejšie zákon „ 451 BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE „, alebo vôbec použil sa už ?