Niet čo pridať k ukončeniu života jedného tyrana, iba ak „konečne“. Tyran čo žil s nami a bol súčasťou aj nášho života. V mnohých prípadoch chcel byť sám proti všetkým. Chcel vládnuť svetom. Vojenským pučom si privlastnili štát a cela jeho rodina to využívala, ako niekedy v prvo-pospolnej spoločnosti. Že to dokázal tak spraviť v civilizovanej dobe nasej spoločnosti, je to aj naša vina. Vina nás všetkých. Vieme sa perfektne pretvarovať, tváriť sa, že je všetko v poriadku. Kadhafi dostal možnosť na tribúne OSN prehovoriť jeho despotickú reč pred zástupcami štátov s celého sveta. Tomu sa hovorí, druha strana demokratickej minci. Despota a tyran ma pravo verejne rozprávať, ale civilizovaný svet mu to nemôže zabraniť. Všetci sme vedeli že Líbyjský národ trpí, ale žiaden politik sa nevyjadril k situácii. V demokracii je to zasahovanie do vnútorných záležitosti štátu. Kadhafimu sa splnili aj najextravagantnejšie žiadosti. Keď bol na návšteve minulého roku v Paríži, býval vo svojom beduínskom stane v záhrade prezidentského paláca a na červenom koberci v prezidentskom paláci ho vítal pán Sarkozy, ako najvzácnejšieho hosťa. Vtedy bol, lebo Francúzi potrebovali podpísať obchod s Líbyou a výstavbu atómových elektrárni. Berluskoni, predseda talianskej vlády mu bozkal ruky a to nebolo dávno, ale v minulom roku. Angličania pustili na slobodu Libyjskeho pôvodcu atentátu na americké lietadlo v Lockerbie. Všetci vedeli kto je Kadhafi, ale nik nereagoval, každý sa mu klaňal, lebo každý potreboval ropu. Obchod u Kadhafiho išiel cez baksise a keď sa dávajú baksise, tam zostane aj niečo tomu čo sprostredkuje obchod. A peniaze ešte žiaden politik nikdy neodmietol.    
 

Kadhafi zo všetkým zlom čo spravil ľuďom si zaslúžil spravodlivý súd. Možná by sme sa aj dozvedeli mena ľudí, ktorí boli pôvodcami zla. Kadhafi nebol sám na všetko zlo čo spravil, mal dostatočne množstvo spolupracovníkov a poradcov. Dnes Kadhafi je mŕtvy a kde sú oni ?

 
Julius Kubik

Geneve 2011