Hlasy strán, ktoré sa do parlamentu nedostali si rozdelili aj tí, ktorým by sa tie hlasy nedali. Je to z posledných volieb do NR SR celkovo 15.7 % čo je v realite viac, ako mala druhá SDKU. Keby tie hlasy išli tým, komu boli adresované, tak v takom prípade by slovenská politická scéna vyzerala úplne inak. Otázka, ako môže získať poslanecký mandát nezávislý, keď dnes na zvolenie potrebuje kvórum 5 % ?
 
Komentár.  
Voľby do NR SR by mali odpovedať dobe, v ktorej žijeme. Funkčnosť NR SR a „vlády“ má byť spoločným úsilím politických strán a i nezávislých poslancov k prosperite národa. Účasť všetkých zvolených do NR SR na riadení štátu má byť výsledok vôle národa. Vzájomná kontrola plnenia vládnych uznesení môže priniesť politický mier, ktorý je potrebný k realizovaniu progresívnych myšlienok v prospech celého národa v problémovej dobe.
Dnešná forma politickej hry na víťaza a porazeného v parlamentných voľbách, je úž dávno historickou minulosťou. Dnes neexistuje politický systém bohatí, proti chudobným, pracujúci proti kapitalistom. Existuje len jedna teória, mať sa lepšie, alebo ešte lepšie v dobe v ktorej žijeme. Bohužiaľ realita je, že po všetkých doterajších vládach, mnohí čo sa mali zle, sa majú ešte horšie. A tí, čo sa mali dobré majú sa ešte lepšie a je to jedno kto je pri politickom vedení štátu.
Neviem či si ľudia všimli, že najčastejšie počuť z úst našich politikov : „reformy“, „musíme si pritiahnuť opasky“, „korupcia“, „kauzy“ a  nespočetné podvody. Vážení politici, keď ste nevedeli vytvoriť pri dnešnom fantastickom technickom progrese nič lepšieho iba priťahovanie opaskov a  zadlžovanie celého národa, tak ste úplne zlyhali a mali by ste sa hanbiť a nie pokračovať v politike. „Hanbiť sa v politike“ ? Utopia 21 storočia ! Všade na celom svete !
Keby existovala zodpovednosť za politické spravovanie veci verejných, tak asi by ste už nemali možnosť byť v politike.  
Politická teória pri hlasovaní je, že sa musí menšina podriadiť väčšine, ale v praxi v reálnom živote vidíme, že väčšina chudobnejších (ekonomicky neprekrvených) sa musí podriadiť finančne prebytkovej menšine. Čiže nie väčšina počtová, ale hodnotová určuje životné podmienky národa.
V demokratickom zriadení, politici sú volení ľudia s náplňou práce spravovanie veci verejných. Vychádzajúc s toho, že slovo vláda, vládnuca strana, je odvodená od slova vladár, čo neodpovedá demokratickému zriadeniu. Takže naši politici sú správcovia veci verejných. Takže rozhodovanie o angažovanosti národa priamo, alebo nepriamo má rozhodovať národ sám v referende.
Tým, že je to inak, výsledok je, že skoro polovica voličov neprišla voliť. Nezáujem o voľby a vôbec o politiku začína špekulatívnym začiatkom a to sú voľby do Národnej rady. Kto vymyslel kvórum začal uvažovať špekulatívne ! Každý občan, ktorý má záujem o angažovanie sa pre prácu v spravovaní veci verejných, ma mať možnosť prezentovať sa vo voľbách do verejných funkcii. Keď dosiahne adekvátne množstvo hlasov na zvolenie za poslanca, má plné právo i keď sám, byť plnohodnotným členom NR SR.
Je nemysliteľne, aby 15, 7 % získaných hlasov voličov sa rozplynulo medzi strany, ktoré na základe miliónových reklám sa dostali do parlamentu.
Volebné hlasy sa neprivlastňujú, nedelia, ale sú majetkom voliča a on jediný má rozhodnúť komu dá svoj hlas).
Ďalšou smutnou skutočnosťou je, že väčšina zvolených poslancov je z Bratislavy. Dalo by sa to považovať za ďalší podvod na národe, veď NR SR nemá za úlohu iba zastupovanie politických síl, ale jej prvoradou úlohou je starať sa o celé Slovensko. Je to absolútne jednoduché, na určitý počet ľudí s predo definovanej oblasti (VÚC) nechať adekvátny počet mandátov. Nie je to výmysel, ale kopírovanie už stáročia funkčného švajčiarskeho politického systému. 
Na funkčnosti štátu sa ma podieľať každý poslanec, ako i politická strana. Ako vo Švajčiarsku. Touto švajčiarskou formou reálneho politického porozumenia by sa dala možnosť každej politickej sile a aj jednotlivcovi v NR SR pracovať pre národ. Ukončiť delenie národa na koalíciu a opozíciu. Každý poslanec prisahá na ústavu, že bude vykonávať funkciu poslanca a pracovať pre národ, podľa svojich vedomosti a schopnosti.
Je nám známe z histórie, že žiaden „izmus“ nám doposiaľ nepriniesol riešenia nášho politického usporiadania. Čiže centralizmus patrí do rovnakej problémovej politiky. Dalo by sa povedať, že viac ako 700 storočná fungujúca švajčiarska konfederácia nám môže ísť príkladom v základnom volebnom systéme. Švajčiarsky politický systém decentralizácie má svoje prednosti, lebo reprezentuje reálne zastúpenie politických síl v krajine. Švajčiarsko ma parlament CONSEIL NATIONAL, ktorý sa skladá z percentuálneho zastúpenia poslancov na počet obyvateľov z kantónov. A CONSEIL d’ETAT, v ktorom zastupujú kantón dvaja poslanci. (Na Slovensku by konečne skončili trenice vymyslených národnostných menšín) V rámci konfederácie kandidát na poslanca za kantón, môže byť len taký občan, ktorý je občanom kantónu. Ľudovo povedané, za kantón nemôže kandidovať občan, ktorý nemá kantonálnu príslušnosť. Týmto sa dosiahne reálne zastúpenie kantónov v parlamente. Na Slovensku by to mali byť VUC. Nemôžeme počítať, že sa na Slovensku pozdvihne celoslovenská politická úroveň a  zároveň chuť pracovať pre regionálne záujmy, keď budeme centralizovať moc len na hlavné mesto a na kandidátku dáme len kamarátov šéfov strán.
Progresívnou formou politického riadenia štátu, mala by byť dohoda medzi parlamentárnymi poslancami, aby kolektívne pracovali v záujme Slovenského národa.
Ak chce poslanec v NR SR po zvolení spraviť niečo pozitívne pre národ, nemôže byť len v koalícií, alebo opozícii, ale musí sa plne podieľať na riadení štátu. Opozícia v terajšom politickom chápaní ako taká, mala by prestať existovať. Je to starý systém, ktorý patrí do historického múzea politiky. Rozdeľovať národ na bielych a čiernych je už minulosťou (politici, keď sa dostanú ku korytám sú všetci rovnaký).
Nič nebráni budúcim poslancom prebrať a vylepšiť švajčiarsky volebný systém na a  zaviesť ho na Slovensku. Som si vedomý, že je to skôr idealistická myšlienka, ale určite nie utopistická.