zverejnené: 30. 04. 2011 10:25 autor: administrátor (príspevky autora: 25) zdroj: Július Kubík (Ženeva, apríl 2011) poznámka:
 | |

Príčinou povstania v arabských krajinách bola korupcia a klamanie na všetkých stupňoch štátnej administratívy.
Nebolo žiadnej možnosti dovolať sa elementárnych práv občana, všetko bolo založené na korupcii. Silnejší požieral slabšieho, ako v džungli.
A toho sme svedkami v 21 storočí, kde sa hovorí o ľudských právach. Každý člensky štát OSN podpísal chartu ľudských práv a každý si ich vysvetľuje podľa svojho.
Na celom svete existuje korupcia v rôznych formách. Bohužiaľ v charte ľudských práv ani slovo o korupcii. Korupcia je jedna z najjednoduchších foriem zisku peňazí, alebo priazne. Vznikla na základe potrieb jedinca, ako i kolektívu. Stretávame sa aj s odôvodnením, že je to v zaujme štátu. Jedinec akceptuje korupciu na základe životných potrieb a aj ľudskej chamtivosti. Kolektív na základe vlastnej existencii k uspokojeniu investorov a štát na podporu podnikov v zahraničnom obchode, ktoré sa podieľajú na štátnom prijme. Vlastne zástava záujmy kapitálu.
Môžeme si položiť otázku, kto to všetko zapríčiňuje ? Odpoveď nebude ľahká a ani sa nedá dokázať, ale vie sa analyzovať. Každý politik, riaditeľ, diktátor, alebo kráľ sa obklopí poradcami. Poradcovia sú vyberaní, ako verní a oddaní služobníci. Záujmy veľkých podnikov, ktorí majú dostatočné finančne rezervy na korupčnú politiku, robia to čo je im oficiálne umožnené a i to čo je neoficiálne, môžu zaplatiť.
Politici sa nenarodili v korupcii, ale sa do nej dostali, alebo si ju sami vytvorili. Dnes bez korupcii, asi ťažko môže niekto niečo spraviť. Jedni to vedia a nemôžu spraviť nič, aby nebola a druhí to plne využívajú.
Okolo každého politika, riaditeľa, povedzme „vplyvnej osoby“ je skupina „dôveryhodných“ ľudí, ktorí majú za úlohu informovať a pripravovať skrátené analýzy diania, politického, alebo ekonomického charakteru. Tykajúcej sa všetkého o čom by „vplyvná osobnosť“ mala, alebo nemala byť informovaná. čo sa odohráva, alebo pripravuje v rámci kompetencii „vplyvnej osoby“.
Deň ma 24 hodín a dôveryhodní poradcovia sú na to, aby skrátili informácie, ktoré sú podávané riaditeľovi kabinetu a on ich spracuje a sám rozhodne čo povie a čo nie „vplyvnej osobe“.
A tu začína korupcia, vlastne medzi iným, aj takto to začína. Korupcia ma nesmierne množstvo foriem. Na Slovensku je to všimne, pozornosť, za ochotu, za uprednostnenie, za dosiahnutie súdneho rozhodnutia a v modernom prejave je to loobing, konzultácia a reklama.
Je smutne konštatovať, všetci berú, od vrátnika až po generálneho riaditeľa, alebo aj od malého politika až po čelného politika. Doktori, právnici no proste všetci a výsledky sú, že máme za relatívne krátku dobu boháčov milionárov a miliardárov. Všetci sa podieľali nejakou formou na korupcii. Nik sa nečervená za svoje zbohatnutie, ba dokonca je počuť, že si milióny z jedného dňa na druhy, poctivo zarobili. To sa odohráva v civilizovanej krajine. Dokonca aj v Parlamente EU.
Netreba popisovať situáciu v krajinách, kde civilizácia sa nachádza aj viac ako 2 storočia pozadu. V jednom niet rozdielu, medzi civilizovaným svetom a krajinami zaostalej civilizácie. Korupcia oslabuje charakter človeka, ale s charakterom ešte nik nezaplatil žiadnu faktúru. A pokiaľ sa budú platiť faktúry a poplatky peniazmi, korupcia nevymrie.
Židia založili formu života v „Kibbutz“ ! Neboli tam zárobky a ani platby, čiže žiadna možná korupcia. To bolo v ich krajine, avšak neboli by židia židmi, keby nevymysleli „BURZU, kde dominuje špekulantstvo a špekulantstvo je prvý plamienok korupcii na celom svete.
V podstate všetci politici vedia čo sa smie a čo nie, ale tiež, ako to čo sa nesmie, obísť. A na tuto pracú sú verní služobnici „vplyvnej osoby“. Nech si nik nemysli, že služobníci si neulejú niečo s toho, čo by vlastne malo patriť „vplyvnej osobe“ a tak sa korupcia rozrastá. Keď sa ku korupčnej aktivite pridá akože tajne, niet pochybnosti o úspechu korupcie. V takom prípade, tí ktorí by aj mali pochybnosti o korektnosti sa neodvážia položiť otázku o legalite akcii, a tieto machinácie sú na 90% vytvorené vernými služobníkmi.
Vplyvná osoba uprednostňuje informáciám od verných služobníkov a k iným sa možná ani nedostane. Verní služobníci, poradcovia, informujú v prvom rade o tom, čo im vyhovuje v rámci vlastných záujmov a manipulovania s „vplyvnou osobou“.
Sú jednoduché príklady, kde je vidno, že poradca „verný služobník“ zbohatol a nemá na zbohatnutie adekvátny plat.
Špekulantstvo je súčasť korupcie a chamtivosť po finančnom zisku a bohatstve. Je to špirála celosvetového nešťastia, lebo korektný zisk s poctivej prací nemá žiadnu hodnotu. V bankách uložene sporenie, alebo zisk, stráca každým rokom svoju hodnotu. V podstate, banky navádzajú na cestu špekulácie. Na každom pohybe vašich uspor uložených v banke.
Banky zmenili svoju podstatnú aktivitu. Už neplatia za to, že ste im umožnili s vašim vkladom podnikať, ale musíte platiť, že ste si nechali u nich peniaze. Čiže keď nechcete stratiť svoje úspory musíte finančne špekulovať. Je známe, že v špekulácii je viac ľudí čo stratí, ako tých čo získajú.
Keď stratíte to čo ste mali a niekto Vám ponúkne peniaze, ktoré ste stratili za protislužbu, kto odolá ? A vôbec, kto odolá nezdaneným peniazom.
Dostali sme sa do situácii, aká je okolo „vplyvných ľuďoch“.
Takáto situácia je od vzniku sveta všade na svete. „Vplyvní ľudia“ majú svoju, akoby ochranu (radcov, špecialistov, konzultantov a hlavne manipulátorov), ktorí k vplyvnej osobe, pustia čo oni uznajú za vhodné.
Určite si Slovensko spomína na čašníčku, čo sa vypracovala za tajomníčku veľkého slovenského politika a ona určovala, kto a koľko bude rozprávať s politikom.
Nič sa nezmenilo na Slovensku, bolo to za komunistov, lebo v tom bola sila vládnutia a dnes je to ešte horšie, lebo sú v hre peniaze.
V krajinách tretieho sveta je to na úrovni viac storočí pozadu, ešte niekde existujúci tribalny systém. Zostava nám iba konštatovanie, každý o korupcii vie, že existuje, ale niet účelného spôsobu boja proti korupcii.
Male zadosťučinenie je vo Švajčiarsku, kde korupcia je prísne trestaná a brzdená referendovym spôsobom kontroly politikov.
Komunisti mali systém, ktorý by si mali dnes vziať na vedomie všetci politici a vplyvní ľudia „DVOVERUJ, ALE PREVERUJ“.
Naši predkovia niekedy dávno vravievali :„S poctivosťou najďalej dôjdeš, ale keď nemáš peniaze, žiadnu faktúru s poctivosťou nezaplatíš!“.
Áno, niekedy poctivosť bola symbol úspechu, dnes poctivosť je považovaná, ako osobná neschopnosť.
|