autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

(chlieb nebude lacnejší, ale ropa bude drahšia !)

Monarchia - Kráľovstvo dvadsiateho prvého storočia. Modernizácia krajiny sa uchovala v prísnom rešpektovaní mohamedánskeho náboženstva a  monarchii. Je to spolužitie feudalizmu s  kozmickou dobou. Akú budúcnosť má také spolužitie ? To ukážu súčasné vojenské aktivity na strednom východe a politický vývoj vo svete. Šťastie a nešťastie pre Saudsku Arabiu je, že vlastní 30 % doterajších celosvetových rezerv ropy. Ropa, nevyhnutná surovina našej doby, viaže na seba dôležitosť v ekonomike a  s  ňou astronomické finančné zisky. Dôležitosť a  financie priťahujú na seba svetový politický záujem. Politika s ktorou sa spája rešpekt k moci, k peniazom, s ústupkami,  toleranciou k mnohým zásadovým myšlienkam mohamedánstva a nechýbajú ani vnútorne intrigy. Povedzme si otvorene za všetkým sú peniaze. I keď sa hovorí, že peniaze nie sú všetko, ale sú kľúčom ku všetkému.

Pokiaľ Saudska Arabia plní ropné požiadavky a chova sa priateľsky k USA, všetko sa jej toleruje. Aj svetová organizácia, ako je OSN sa nečinne pozerá na feudalizmus 21-eho storočia na striktné aplikovanej Šarii a Wahhabismu v mohamedánskom náboženstve. V celom moslimskom svete kde Saudska Arabia ide príkladom a v rešpekte k šarii, trestá ľudské priestupky, podľa náboženských zvyklosti. Nikomu nevadí aplikovanie Šarii, lebo ekonomický svet potrebuje ropu. O charte ľudských práv sa len sem tam niekto ozve. Moslimské náboženstvo začína dominovať v  štátoch, ktoré boli tradične kresťanské. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že za moslimskými vzburami v Čečensku, Bosnii a Hercegovine, Kosovu, Macedónii, Alžírsku a na Filipínach stoji silná finančná moslimská lobby Saudskej Arabii.
 
Pokiaľ bol v Saudskej Arabii pri moci Kraľ Fahd, ktorý je prvým synom zakladateľa Saudskej Arabii Ibn Saouda, nebolo sa čoho obávať, ale nik nevie s určitosťou ako to bude po jeho smrti ?

V roku 1995 kráľ mal mozgovú príhodu a od tej doby jeho nástupcom bol vyhlásený Princ Abdallah, ktorý zaisťoval kráľovskú regentciu a dnes sa stal novým kráľom Saudskeho Kraľovstva i keď je iba polobratom kráľa. Je veliteľom Národnej gardy (75 000 vojakov) a v Saudskej Arabii je veľmi populárny. Za jeho regentcií už viac krát naznačil Američanom, že pri jeho vedení v Saudskej Arabii, nastanú zmeny vo vzájomných vzťahov. Neváhal otvorene vysloviť mienku, že prezident Bush sa príliš stotožňuje so Sharonom v potláčaní palestínskeho národa. Dokonca mesiac pred atentátmi 11. septembra 2000, napísal prezidentovi Bushovi, že sa cesty oboch štátov (USA a Saudskej Arabii) rozídu, keď neprivedie, Izrael, aby opustil okupované mesta Palestiny.
V Houstone, pri príležitosti stretnutia s Dick Cheney, Donaldom Rumsfeldom a ďalšími vedúcimi americkej politiky, verbálne pokračoval v napadaní americkej politiky na strednom východe. (slova, ktoré potvrdil jeden z účastníkov jednania v New York Times). Dokonca sa vyhrážal, uzavretím amerických základni v Saudskej Arabii. Túto tendenciu potvrdilo niekoľko atentátov v Saudskej Arabii a taktiež v Kuvajte.
 
Uchádzačmi o trón boli aj pokrvní bratia kráľa od spoločnej matky Hassa Soudairi, Prince Sultan minister obrany, Prince Salman guverner Riyadu a vlastný syn Abdelaziz (29 rokov). Všetci sú naklonení k spolupráci s USA, ale odstrániť Princa Abdallaha, ako nasledovníka trónu, veliteľa Národnej gardy, bolo nemožne legálnou cestou. Abdallah založil taktiež špeciálnu vojenskú jednotku, pomenovanú Three Stars s 10 000 vojakmi s najmodernejšími zbraňami a výcvikom. Táto vojenská skupina je financovaná Saudskou Arabiou, Katarom a Sultanátom z  Bruneju. Keďže na území Saudskej Arabií sa nachádzajú posvätné miesta mohamedánskeho náboženstva MEKA a MEDINA. Spomínaná jednotka Three Stars ma za oficiálnu úlohu brániť mohamedánske posvätné miesta, proti eventuálnej zahraničnej invázii. Analytici si vysvetľujú túto skutočnosť inak. Ako národná garda, taktiež jednotka Three Stars pod vedením kráľa Abdallaha má čeliť aj vnútorným nepokojom. To znamená aj pri eventuálnom pokuse odstrániť kráľovskú rodinu od spravovania Saudského kráľovstva. Amerika po otvorenej kritike Princa Abdallaha voči americkej politike na strednom východe sa netajila verbálnou kritikou na adresu Saudskej Arabii, že podporuje terorizmus a že 19 atentátnikov z 11. septembra v USA mali Saudsko-Arabske občianstvo. Bolo to iba konštatovanie, alebo neoficiálna vyhrážka ?
 
V roku 2003 situácia veľkej politiky ovplyvňovania a eventualna smrť kraľa Fahda, s ktorou sa počítalo už vtedy, potvrdili návštevy v Ženevskom sídle kráľa  pri jeho nezvyčajne dlhom letnom pobyte v Ženeve. Prezidenti, králi a politické osobnosti svojimi návštevami u kráľa sa striedali rýchlejšie, ako deň s nocou. Samozrejme, počítalo sa so všetkými okolnostiam a reagovalo sa na akty. Kráľ dal prepísať svoje vlastníctvo ženevský palác v Collonge-Bellerive (17 105 m/2 pozemok a 776 m/2 podzemne garáže) pre jednu svoju manželku princeznú Jawhara s ktorou sa dvakrát oženil a tým ma ona dvojnásobky nárok v prípade dedičstva. Samotný prepis bol znakom, že kráľ a jeho blízky počítali už vtedy s jeho smrťou a taktiež s možnými následkami politického vývoja na strednom východe. Na letisku v Ženeve boli pripravené dve kráľove lietadla typu Boeing 747 registrované v Egypte, HZ – HM1A (Her Majesty 1 Aircraft) lietadlo na prevoz a druhé, HZ – MED ( Medical – nemocnica).
Všetko nasvedčovalo už vtedy, že kráľ Fahd je na konci svojho kraľovania. Vtedajší princ Abdallah i keď bol regent nemohol plne usmerniť vývoj udalosti podľa svojich predstav. Dnes je kráľom a situácia sa môže vyvinúť úplne inak, ako si to predstavujú Američania.
 
V spojitosti s politickým vývojom v Iraku a na strednom východe, niektoré nejasnosti v americkej politike vychádzajú na svetlo. Konštatácia faktov je že, nebyť útoku v roku 1981 Sadamovho Iraku na Kuvajt, žiadne americké vojska by neboli a nemali by mať dôvod byť v Saudskej Arabii ! Nebyť amerických vojakov v Saudskej Arabií, celkom určite dnes by bola ropa použitá ako zbraň proti americkej a Izraelskej politike na Strednom východe. Taktiež je vysvetlenie, že za americké vojenské základne na strednom východe sa museli Američania Mohamedom revanšovať. Cieľom sa stala Juhoslávia, keď Američania podporovali spolu s Al Kaidou moslimské vzbury v Kosove a Bosne s Hercegovinou.

Na kontrolu zmeny pomeru síl v ropnom vlastníctve na strednom východe bolo treba vytvoriť dôvod na otvorený presun amerických vosk do perzskej oblasti. Takzvané atentáty 11. septembra 2001 otvorili cestu do Afganistanu, ktorý bol ako predjedlo a nasledujúci bol Irak. Po ňom ma prísť Irán a Saudska Arabia, pokiaľ by nespĺňala Americké politické a ekonomické ambície na strednom východe.

Dôvod sa vždy nájde. Dnes ma prioritnú a vitálnu úlohu v ekonomike ropa, a tá by nemala byť v rukách hazardérov, ani v rukách fanatikov. Ale, keď sa pozeráme na vývoj na Strednom východe, kto je dnes hazardér a kto je fanatik ? Nie je to ta istá politická tendencia z oboch zainteresovaných strán v Irackej okupácií ? Denné atentáty v Iraku, vnútorná nestabilita a celosvetová kritika okupácie Iraku nenasvedčuje, aby sa cesty vývoja uberali smerom k riešeniu. Atentáty sa preniesli na európsku pôdu a situáciu upevnením si moci Saudskeho kráľa Abdallaha nevešti, že budúcnosť na strednom východe bude bezproblémová.

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ.