autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

ZNÁRODNENIE

Kapitalizmus kopíruje komunistov a začína Veľkú októbrovú finančnú revolúciu.

Tento krát rozprávka o liberálnom kapitalizme dostáva svoju skutočnú tvar!
 

Burzové tornádo z USA naštartovalo Veľkú októbrovú finančnú revolúciu. Čo sa nepodarilo komunistom, dnes to robia kapitalisti a to na celom svete. V Európe skoro každý deň prinesie nove prekvapenie znárodňovania. Kapitalistická Ázia sa tomu tiež nevyhla. Iba Rusi to majú už za sebou.

Vláda USA sa snaží žonglovať pri záchrane amerických finančných inštitúcii, aby sa zachránil, liberálny bankový princíp, ktorý skrachoval s globalizáciou. Globalizácia a  Burza boli vymyslené obchodnými špekulantkami a dnes sa platí tvrdá daň za túto špekuláciu. Subprime boli len tienidlo reality. Na dávnejšiu históriu Enronu už všetci zabudli, že keď chceli mať svetlo v Kalifornii od veľkej energetickej spoločnosti ENRON, musela finančne zasiahnuť americká federálna vláda. ENRON skrachoval !

V minulom roku v USA sa zlé výsledky bánk pripisovali neadekvátnym bankovým úverom na stavby domov Subprime (Freddie Mac and Fannie Mae). Ako akceptovať túto verziu keď sa začínajú prejavovať problémy aj v iných finančných inštitúciách, ktoré so Subprimom nemali nič spoločného ?

Keď finančne skrachovala najväčšia poisťovacia spoločnosť AIG a jedna z najstarších penzijných bánk Washington Mutuelle WaMu, (kde si drobní Američania odkladali peniaze na starobu) dnes už JPMorgan Chase, všetko dostáva iný obraz bankovej krízovej situácie.  Bush a vláda USA, aby zachránili čo sa ešte dá zachrániť, navrhla dať 700 miliárd dolárov (cca 7 % amerického PIB) na záchranu finančných inštitúcii, ktoré sú pred krachom a mali dominantné postavenie na Americkej burze. Nie je jasne definované na aký účel a kto ich dostane 700 miliárd ? Mnohí známi finanční analytici sa vyjadrovali proti vládnej pomoci. Dokonca pomoc štátu súkromnej finančnej inštitúcii sa prieči kapitalistickému kontextu a považuje sa za znárodnenie. Ako to chce zvládnuť USA, ktorá má najväčší dlh 11 422 miliárd US $,  cca 70 % z PIB, ekonomika je podľa analytikov na dne a  zahraničný obchod stratový. Minulého roku výrobca automobilov General Motors žiadal vládu o finančnú pomoc a  dnes aj Ford a  Chrysler sú v rovnakej situácii. HP americká spoločnosť na výrobu elektroniky predpokladá prepustiť 25 tisíc zamestnancov.

Minulý mesiac 140 tisíc ľudí stratilo zamestnanie v USA. Dnes je celkove nezamestnaných 9,5 milióna ľudí, čo je 6,1 %  Prečo uvádzam tieto čísla ? Lebo každý Američan žije nad svoje pomery a je zadĺžený cca 170 % na svoj mesačný príjem. To znamená dlh v bankách bude         7 tisíc 800 miliárd US $. Kedy a kto to zaplatí, to je vo hviezdach. Nie len občania sú zadlžení, ale aj administratíva. Florida vyhlásila, že si nemá od koho požičať peniaze na administratívnu funkčnosť. Čo je prekvapujúce, kde sa podeli peniaze ? Keď ich nemá jeden, má ich mať druhý. Niekto ich predsa musí mať ! Alebo ceny a hodnoty na burzách, boli virtuálne, umele vytvorené ?      

Amerika a Európa pri každom kroku Ruskej vlády na zabezpečenie ekonomickej nezávislosti, hystericky mediálne kritizovali tieto počínania. Dnes Ruská federácia má 409 miliárd €, rezervu na výmenu devíz, čo znamená že skutková rezerva je aspoň 1000 miliárd €. Ďalej Ruská federácia má ako jediný štát z G8 vyrovnaný štátny rozpočet a nemá žiaden dlh. Netreba sa čudovať, že štát Island, ktorý sa našiel na finančnom krachu sa obrátil práve na Ruskú federáciu o pôžičku. Určite pre mnohých je nepochopením, že Ruská federácia, ekonomicky jedna najsilnejšia, nie je členom Svetovej obchodnej organizácie O M C (Organisation Mondial de Commerce) i  keď žiadosť o prijatie je tam od roku 1995 ! Podieľa sa na výmennom obchode v tisíckach miliárd €. a má pozitívny zahraničný obchod.

V liberálnom finančnom svete, celá ekonomika má byť v rukách súkromníkov. Podľa kapitalistického kódexu, súkromník môže, ale  nemusí. Štát musí zabezpečiť základne ľudské práva pre občanov, ako bývanie, vzdelanie, zamestnanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť atď. Súkromník, spoločnosť, alebo podnik jedine čo musí, je platiť dane a odvody. Avšak, keď chce prestať vyrábať, alebo podnikať, tak skonči. Eventuálne odnesie svoj zisk do inej krajiny a tam bude investovať a podnikať. Taktiež môže skrachovať, nechá za sebou dlh a podniká ďalej. Občania štátu očakávajú garanciu od svojich zvolených politikov, že im zabezpečia spomínané ľudské práva. Lenže štát je pri liberálnom kapitalizme odkázaný na milosť a  nemilosť súkromníkov - podnikateľov. Nemá žiadne páky na garanciu príjmov do štátnej pokladne.

Americky prezident Bush a Francúzsky prezident Sarkozy, akoby chceli kopírovať Ruskú októbrovú revolúciu, začínajú znárodnením bank. Chcú potrestať vinníkov. To znamená, že Lenin, Marx vstávajte prišlo na vaše slová. Zabúdajú na základ liberalizmu, že súkromný majetok je nedotknuteľný. V dobrom i v zlom ! Ďalej na záchranu súkromného majetku používajú peniaze daňových poplatníkov, bez ich súhlasu.      

Svetové bankovníctvo je tak naviazané na seba, že pri veľkých problémoch vzniká dominový efekt. Potvrdením tejto skutočnosti je čiastočne znárodnenie BeNeLux banky FORTIS (a ani to nestačí !) v Nemecku Hypo Real Estate sú prvé problémové záchrany. Ukázalo sa, že na záchranu štvrtej Nemeckej banky je potrebné aspoň 60 tisíc miliárd a nie 10 tisíc miliárd ako sa hovorilo na začiatku. Podobne je to aj vo Francuzko-Belgickej banke DEXIA. Prvá záchrana nestačila a ďalšia prišla dnes, Vo Veľkej Británii banku Bradford & Bingley vláda znárodnila. Začínajú sa prejavovať trhliny v EU. Írsko svoj bankový problém riešilo po svojom, bez konzultácie s EU. Niet žiadnej garancie, keď nastúpi recesia v štátoch Eurozóny a nedodržia sa predpokladané parametre ekonomického rastu a zadĺženia nastane ekonomické a sním príde aj národnostné trenie v nútry EU. Samozrejme, že rozdávanie euro-miliónov - 1 500 miliónov Kosovu a 500 miliónov Gruzínsku dostane EU do sporu, nakoľko nie všetci členovia EU súhlasili, ale všetci sa budú podieľať na splácaní dlhu. V recesii, každá zámienka na nezaplatenie niečoho je dobrá.      

Jedna s príčin bankovej krízy dnes je, že bankám sa nevrátili požičane peniaze a tým pádom nemajú peniaze v hotovosti.

Je potrebné aspoň v krátkosti povedať čitateľovi, ako to všetko funguje.

Banková spoločnosť má svoj základný bankový kapitál, na ktorý si môže od národnej banky požičať peniaze s ktorými obchoduje a národnej banke spláca úroky. Peniaze s ktorými obchoduje si môže tiež požičať od inej banky, alebo sama môže peniaze požičať inej banke. Je to medzibankové obchodovanie. Avšak základom bankovej aktivity obrazne sú bankové vklady (úspory) a pôžičky, ktoré sú spotrebné, investičné a hypotekárne. Keďže najväčšie množstvo peňazí má americká mena US $. V medzinárodnom obchode sa väčšinou konajú finančné transakcie v US dolároch. Burza je špekulantmi nazývané finančné kasíno.      

Dnešný problém je, že banky nemajú hotovosť na krytie bankových aktivít. Americké hodnotenie problému je, že príčinou sú Subprime pôžičky. Je to zavadzajúce klamstvo, problémom je nesolventnosť ľudí, ktorí si pôžičky zobrali. V čase keď mali prácu,  boli solventní a nesolventnými sa stali, keď pracú stratili a  tu vybuchol zaužívaný žraločí systém kapitalizmu. Predpokladám, že každý si spomína na prechod z komunistického režimu na trhové hospodárstvo. Všetko bolo treba privatizovať. V 90-tych rokoch bol komunizmus pred krachom ako uvádzali liberáli a svet uveril klamstvu. Až podnes bolo a ešte je čo privatizovať a predávať, čo vytvoril komunizmus. Kapitalizmus a  trhové hospodárstvo bolo príkladom a dnes je na pokraji katastrofy. Dnes keď bankové inštitúcie majú problémy záchrancami sú štátne pokladnice, čiže daňoví poplatníci. Začínajú sa objavovať hlasy, že je treba dať kapitalizmu inú formu. Nevracajme sa do komunistického sveta, ale nesmieme sa brániť prevziať všetko to čo bolo pozitívne do nášho nového života.

Áno, či sa nám to bude páčiť, alebo nie, je treba vybudovať:
KAPITALIZMUS S ĽUDSKOU TVAROU,
kde štát bude rovnocenným partnerom v sociálnom a ekonomickom dianí.


Július Kubík
 

Prečítajte si aj tieto komentáre:

Taxácia špekulácií
Január 2008.

Finančné Tsunami
Januar 2008

BURZA, BANKY a NŠ ŽIVOT. 
Marec 2008

Ropná kríza a kríza v EURÓPE 
april 2008

Rozdiel medzi štátom a súkromníkom je, že štát musí a súkromník môže.
maj 2008