Po vojne je každý generálom a zvlášť v politickom povolebnom komentári. Jedno je však absolútne isté, že voľby prebehli v štandardnej forme. Nemôžeme očakávať niečo iné, ako to, čo je zákonné. Že volebný zákon je z roku jedna-dva bohužiaľ, je to platný zákon, i keď vôbec nezodpovedá realite dneška.
 
Aktuálna voľba do NR SR je forma, ktorú si vytváraju skupiny politických kamarátov, bez akejkoľvek zodpovednosti k reálnemu zastupovaniu celého Slovenska. Peniaze spravia svoje. Dnes je známe, že dvoj-tretinová väčšina poslancov v NR SR sú Bratislavčania. (občania, bývajúci v Bratislave). Táto skutočnosť vyvracia takzvané hlasy o demokratických voľbách. Demokracia má iba mediálnu definíciu, ale skutočnosť je variabilná, záleží v ktorom štátnom zriadení sa nachádzate.
 
Švajčiarsko v aplikovanej demokracii, je aspoň stáročia pred ostatnými štátmi. To čo vymysleli zakladatelia EÚ je iba slabý odvar reality. Pôvodní zakladatelia založili EHS (Európske Hospodárske spoločenstvo) a nie EÚ. Prečo nekopírovali Švajčiarsku konfederáciu ? Táto má 20 republík a kantónov a 6 polo republík a kantónov. Dnes v každej aktivite EÚ je až príliš veľmi cítiť politickú príchuť a nie prichuť európskych voličov. Poslanci EÚ po zvolení zabudnú na voličov, ale sa podradia politickým skupinám a ich záujmom. EÚ nie je ani ryba, ani rak, ale sa tvarí, akoby bola nadštandardná vševediaca inštitúcia.
 
Samotná EÚ sa chová, ako arogantná macocha k svojím adoptívnym deťom. 
 
Je najvyšší čas, dať politické veci na úroveň aplikovanej demokracie národa. V každej krajine v ktorej žijeme. Národ je dostatočne vzdelaný a  sám sebe zodpovedný. Nepotrebuje tútorov, ktorí by rozhodovali zaň.
 
Referendum je priama demokracia, ktorou sa prejaví vôľa národa a musí byť rešpektovaná. Niet silnejšej inštitúcie ako referendum.
 
Šúverený štát, aplikuje referendum svojho národa bez obáv, lebo politici volení národom sú správcovia veci národných, ale nie vládcovia veci národných. 
 
Kde sa nachádza volebná demokracia na Slovensku, keď strany, ktoré sa dostali po 5 % kvóre do parlamentu si rozdelili ďalších 15 % hlasov voličov. To nemá nič spoločného s demokraciou. Keď k tomu pridáme dve tretiny poslancov bývajúcich v Bratislave, tak sme dostali predstavu demokracie, ako to niekomu pasuje. To nie je demokracia ktorá odpovedá dobe v ktorej žijeme, je to špekulantská politická forma „Vládnutia“. Správne podotkol v televízii zástupca Paliho Kapurkovej, keď vzniesol námietku používania politikmi na Slovensku slovo VLÁDA. Pripomienka, ktorú média si skoro ani nevšimli, ale bola to najvýznamnejšia poznámka zo všetkých kandidátov. Keď sa prestane používať slovo VLADA a zvolený politici,  začnú sa chovať ako správcovia veci národa, tak prestane existovať špekulácia, korupcia a zmení sa aj záujem o politické dianie na celom území SR. Hanbou je, že v 21 storočí príde na dôležite voľby 45-50 % voličov.  Kde sú ostatní ? A kto došiel a kto nie ?
 
Zvyčajne chodia voliť tí, ktorý majú vďaka politike a nadväznosti na politiku zamestnanie a taktiež ich rodiny. Dohromady to roby 40 až 45 % Politicky naivných je okolo 10 % a ostatný 45 - 50 % sa nechcú zúčastňovať na vulgárnej politickej manipulácii.    
 
Zastupovanie občanov v  parlamente nemôže byť iné, ako definovaný počet reprezentantov z oblasti VUC v matematickom pomere k počte obyvateľom.
 
Kandidáti môžu byť iba občania žijúci s trvalým bydliskom a platiaci dane v hraniciach VUC. 
 
Vo VUC to nemôže byť inak ako v NR SR. Kandidovať môžu iba občania s trvalým bydliskom a platiaci dane v okrese, ktorý spadá pod VUC v matematickom pomere k počtu obyvateľov v okrese.
 
Keď členovia vlády si dovolia kradnúť, tak každý zvolený poslanec sa chova ako vládca. Či už v NR SR, vo VUC v Mestskom zastupiteľstve, alebo obci, Každý kradne zo svojich možnosti. (existujú na kradnutie aj novodobé pomenovania, ako všimne, sponzorské, konzultácia, reklama atď.) Kradnúť je  zakorenený zvyk z doby komunistickej. Dnes už modernizovaný k možnostiam doby. U komunistov bolo všetko naše, takže ľudia, keď si niečo prisvojili, brali len zo svojho a vlastne iba menili miesto.
 
Netreba si myslieť, že niet s tejto situácii východiska. Nič netrvá na večnosť. Začnime, aby NR SR mala skutočných reprezentantov celého národa. Politici nech začnú spravovať veci národne za pomoci všeľudového referenda. Zavrieť korektnú daňovú politiku. Neprehliadnuť daňovú kontrolu z medzinárodných obchodných aktivít a zvlášť, zo špekulácii a z burzy. Financií je dosť s aktuálnej obchodnej a priemyselnej aktivity, len každý občan a podnikateľ sa musí korektne správať k daňovým povinnostiam. Daň nesmie byť postrach, ale podiel spoluúčasti podnikateľa na životnej úrovni všetkých občanov. 19 % DPH je daňový postrach a každý sa snaží ju obísť. Švajčiari majú 7.6 % DPH a nik sa tomu nevyhýba. Daň nesmie byť nenávisť k plateniu dani, ale prijemný pocit, že sa podieľam na životnom štandarde našej krajiny. Malo by sa na túto skutočnosť pozerať pri zvýhodneniu v dôchodkovom veku.
 
Musíme a máme na to, aby sme prestali rozprávať o priťahovaní si opaskov, zvyšovaní doby odchodu do dôchodku a permanentného chýbania financií na školstvo, kultúru vedu, pre rodiny a seniorov, ako i ostatné všeobecné potreby života národa. Referendum, alebo samotné hlasovanie v štátnych voľbách, formou zaslania hlasovacích lístkov poštou, nemôže stať viac, ako polovička s aktuálnej situácii 
 
Ešte nikoho nenapadlo, že je v niečom chyba, keď nie su perpetuálne v štátnej pokladni peniaze na korektný život národa ? Slovensko za každej vlády sa zadlžovalo. Je už samozrejmosťou slovo priťahovania si opaskov a na druhej strane, i v čase krízy máme podniky a banky s fantastickým ziskom a stále viac milionárov.     
 
Musíme si uvedomiť, že nadávať na politikov a nových milionárov, že kradnú, je ako hádzanie hrachu na stenu. Kradli, kradnú a obohacujú sa, lebo zákonmi im to bolo umožnené. Každý, kto by sa dostal na ich miesto, robil by to iste. Pokiaľ sa nezmenia zákony, tak nesnívajme. A zmenu zákonov nezmenia tí, ktorým to vyhovuje, ale iba noví ľudia.