Koniec utrpenia manipulátorov. Dočkali sa podpisu pána Klausa na Lisabonskú zmluvu. Nezaprel svoj Euroskepticizmus a  povedal prvý krát pravdu : „S Lisabonskou zmluvou, Česi stratili suverenitu.“. Nie len Česi, ale aj všetky štáty Európskej Únie. Otvorila sa brána manipulátorom a špekulantom.

 

EÚ nenechala dlho na seba čakať, aby potvrdila slová pána Klausa. Súdom v Štrasburgu nariadila zvesiť kríže v talianskych školách v zámienke, že to narušuje a diskriminuje slobodu náboženského vyznania. Taliansko, historická  krajina s kresťanskou kultúrou, sa má podriadiť nariadeniam, lebo niekomu, kto nie je katolík, to vadí. Nik sa nepozrie na kultúrnu históriu Talianska. Nik sa neopýta Talianov, či to akceptujú, alebo nie. Súd jednoznačne dá za pravdu jednej fínskej rodine, ktorá žije v Taliansku a ich dieťa navštevuje taliansku školu a nie je katolík. Áno, bohužiaľ, Klaus mal pravdu. Tak to bude vo všetkom podľa Lisabonskej zmluvy. Nadpolovičná väčšina bude stačiť v uzneseniach a direktívnych rozhodnutiach EÚ.

 

Národy EÚ sa stali len nemou hračkou politikov. Tí politici, ktorí pracujú pre tých, čo vlastnia peniaze, vládnu svetom. Jediná možnosť, ktorá by mohla aspoň v princípe dať protiváhu politikom je referendum, ale slovo referendum v Lisabonskej zmluve neexistuje. Možno si to nik neuvedomuje, ale je to : „moderná forma špekulatívneho zotročovania“.

 

Dnes sa dá všetko manipulovať a zvlášť keď manipulátor disponuje financiami. Nemusíme sa ísť pozrieť do Afganistanu na manipulovanie a podvádzanie v hlasovaní. Francúzi sú s nami v EU a manipulovanie sa tu objavuje často na všetkých úrovniach volieb. Manipuluje tam každý, dokonca aj v Socialistickej strane.     

 

Už samotné schvaľovanie Lisabonskej zmluvy bolo zmanipulované. Tam, kde neprešlo schvaľovanie LZ v referende, zorganizovali druhé hlasovanie. Do samotnej prípravy druhého hlasovania EÚ investovala milióny. Prečo? Z akých financií boli investované milióny? Väčšina štátov sa rozhodla schvaľovaním v parlamente a parlamentní poslanci sú len stroje na zdvíhanie rúk. (Už som viackrát hovoril o fakte, že poslanci zbytočne chodia do parlamentu, keď v konečnej fáze hlasovania zdvihnú ruku, ako im to povie ich šéf.)         

 

Je vhodne spraviť analýzu skutočného dopadu Lisabonskej zmluvy i keď žiadna analýza nemôže zmeniť fakt, že Lisabonská zmluva už je v platnosti.

Už dnes si môžeme povedať čo a hlavne komu priniesla  Lisabonská zmluva.

 

Občania môžu cestovať bez pasov, stačí občiansky preukaz. Môžu ísť pracovať do zahraničia. Keď si nájdu prácu, môžu ísť študovať do zahraničia, keď na to majú, atď. Ceny tovarov v obchodoch sú ako v celej Európe, ale platy sú rozdielne. V podstate môžu všetko, keď na to majú peniaze. Tomu sa hovorí sloboda a demokracia.

 

Podnikatelia môžu investovať v Európe, dostavať daňové úľavy a  ísť s peniazmi kam chcú. Vlastne si s nimi môžu všade na svete robiť čo chcú. Kupovať, zarábať na lacnej pracovnej sile a keď im to nebude vyhovovať, tak sa odsťahujú. Nebudú investovať v krajine, kde zarobili na lacnej pracovnej sile, ale si odnesú svoj zisk tam, kde budú môcť utiecť daňovým povinnostiam.

 

Je štatistický známe, že finančný obeh z  reálnej a  zdanenej ekonomiky je iba malé percento z cirkulujúcich peňazí na svete. Väčšina cirkulujúcich peňazí je v čiernom obchode, z ktorého nie sú žiadne daňové odvody.     

 

Všetko to vyzerá tak, akoby niekto manipuloval s celou Európou, alebo s celým svetom. Boh to určite nie je a tak tu zostáva jediná vec, že sme manipulovateľní peniazmi. Niekto viac, niekto menej, ale všetci si myslíme, že ideme tou správnou cestou. Ale kam ? 

 

Zdá sa, že celá EÚ mala dôvod byť. Možno áno, ale nie v takej forme aká je dnes a Lisabonská zmluva to ešte zhorši.

 

V princípe, všetky členské krajiny EÚ podpísali chartu OSN, kde je absolútne jasné, že členské štáty OSN si majú navzájom ekonomicky a celkovo pomáhať. To znamená, že keď sa vytvorila Európska únia, (alebo hociktorá ekonomická spoločnosť na svete) porušila sa charta OSN. Členské štáty OSN sú v rámci obchodovania na nerovnakej úrovni diskriminované. Tak ako svetová obchodná organizácia WTO (svetová obchodná organizácia) je vlastne realizovanie charty OSN. Čo by malo znamenať, že každý členský štát OSN mal by byť automaticky aj členom WTO. Helas pravda je iná a nedopátral som ešte príčiny, prečo Ruská federácia, ktorá je aj stálym členom bezpečnostnej rady OSN, nebola ešte prijatá za člena WTO? Nie je to ďalšia diskriminácia?

 

Tak vlastne v čom sa to všetko nachádza? Kde je reálne aplikovanie charty OSN? Všetko to vyzerá, ako manipulácia svetovej ekonomiky. Ale kým ?