autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Plus jeden deň

Vážená páni  Nancy Závodská,  Šefredaktorka      

Vážená páni Šéfredaktorka.

V článku o pánovi Bugarovi 31. júla 2009. bolo napísane :

Bugar : Prosím, chápte aj Maďara, nenúťte nás. (Neviem z akého titulu ste o poslancovi NR SR písali ako o Maďarovi ?) Na Slovensku, neexistuje zákon, aby mohli byt volení cudzinci do NR SR.

Ďalej v úvodnom odstavci článku je spomenuté : Maďari by sa mali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk rovnako ako napríklad angličtinu. (o akých Maďarov je reč ?)

-Most chce Slovákov s Maďarmi spájať........

– Maďarský denník Új Szó.........(slovenský denník vychádzajúci v Maďarskom jazyku) .....

-Na ministerstve kultúry nám povedali, že po slovensky musia Maďari rozprávať vtedy, ak je v ich prítomnosti Slovák.........

-Aj medzi Maďarmi nájdete ľudí, ktorí majú ťažkú hlavu na jazyky. Nijako ich neprinútite, aby sa cudziu reč naučili......(pre slovenského občana je slovenčina cudzia reč????)......

- Slováci a Maďari, ktorí žijú vedľa seba, v regióne spolunažívajú. .......

-Ako je to v Šamoríne, kde žijete, vedia Maďari po slovensky?...... (je Šamorín na Slovenskom, alebo Maďarskom území ?)

-Ako by sa dala zlepšiť úroveň slovenčiny u Maďarov?....... Ste stranou, ktorá chce Slovákov spájať s Maďarmi. Čo chce pre to Most urobiť? .........

-Hovorí sa, že slovenských Maďarov v Maďarsku nepovažujú za rovnocenných. Je to tak?.........

Páni šéfredaktorka, žiadam Vás, aby uvedené a  významovo tendenčné nesprávne napísane slova boli zmenené a uverejnené v reálnom význame.

Otázky kladené pánom Čambalíkom sú významovo nesprávne a zavadzajúce. Slováci žijúci na juhu Slovenska sú Slováci a niektorí hovoriaci aj maďarským dialektom. Nemajú žiaden doklad o tom, že by boli Maďarmi.

Dúfam, že budete postupovať podľa tlačového zákona § 7a a 8a.

V očakávaní splnenia Vašej povinnosti k tlačovému zákonu, ostávam s pozdravom a v úcte.

Originálne znenie článku.

Zdroj: Plus jeden deň MARTIN ČAMBALIK 31.07.2009,

Maďari kritizujú Ficovu vládu za jazykový zákon, ktorý zaviedol pokuty za používanie maďarčiny na úradoch. Slováci zase vyčítajú Maďarom, že na juhu sa slovensky nedohovoria. Béla Bugár (51) tvrdí, že jeho nová strana Most chce Slovákov s Maďarmi spájať. Urobí niečo pre to, aby sa na juhu Slovenska zlepšila slovenčina? (NA FOTOGRAFII - BÉLA BUGÁR: Maďari by sa mali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk rovnako ako napríklad angličtinu.)

SMK ani Most-Híd z kritiky jazykového zákona neustúpili ani po posudku komisára OBSE, ktorý k zákonu nemal výhrady. Prečo ste stále nespokojní?

– Výhrady určité má. Hovorí napríklad o tom, ako rýchlo to bolo pripravené a schválené. Hovorí o tom, že je možné rôznym spôsobom zákon vykladať. Hovorí aj o tom, že by bolo dobré pristúpiť k novele zákona o menšinových jazykoch. Minimálne tieto tri výhrady sú tam.

Aké sú problémy s výkladom zákona? 

– Maďarský denník Új Szó dostal po prijatí zákona z ministerstva kultúry informáciu, že odteraz sa budú musieť používať geografické názvy v slovenčine, čo je zmena. Pán minister pritom tvrdil, že k žiadnej zmene v používaní jazyka menšín nedôjde. Čiže je tam výkladový problém. Zákon hovorí aj to, že v úradnom styku sa musí používať kodifikovaná slovenčina. To sa netýka menšinových jazykov v obciach, kde žije nad 20 percent občanov maďarskej národnosti, ale týka sa to aj rôznych nárečí. Týka sa to Záhoráka aj východniara. Podľa tohto zákona by na úrade, ak nepoužijú kodifikovanú slovenčinu, mohli dostať pokutu. Samozrejme, nepredpokladám, že ich bude niekto tres-tať. Chcem však povedať, že zákon v schválenej podobe môže byť aj zneužiteľný.

– Predstave si, že privezú babičku z Komárna alebo Levíc na špeciálne vyšetrenie do Bratislavy. Ona je v strese, niektoré veci bude hovoriť po maďarsky, nebude vedieť po slovensky. A lekár vie po maďarsky tiež. To dostanú pokutu za to, keď budú hovoriť po maďarsky? A nie sú to len lekári. Je to aj policajt, hasič. Lekár sa vám zvysoka vykašle na kodifikovanú slovenčinu, keď bude zachraňovať život, a hasič nebude rozmýšľať, že povedal niečo zle slovensky, keď musí hasiť požiar.

Na ministerstve kultúry nám povedali, že po slovensky musia Maďari rozprávať vtedy, ak je v ich prítomnosti Slovák. A tak to bolo aj doteraz. Jedinou zmenou je, že im bude hroziť pokuta, čo v zákone predtým nebolo... 

– Zákon je v tomto jednoznačný a hovorí niečo iné ako pán minister. Ak je pravda, že minister má také úmysly, ako hovoríte, tak to musí dať do vykonávacích predpisov, aby nevznikali nezrovnalosti. Aspoň do doby, kým sa zákon nezmení. Navyše Ústavný súd už raz pokuty zrušil a oni ich znova zavádzajú. Veľký problém jazykového zákona je aj v tom, že neupravuje používanie jazyka len v úradnom, ale aj osobnom a spoločenskom styku.

Slováci sa často sťažujú, že na juhu Slovenska sa po slovensky nedohovoria. Vám by to na ich mieste neprekážalo?

– Ak prídu Slováci na juh a zastavia nejakého deduška, alebo aj mladého človeka, a ten lámanou slovenčinou vysvetlí, možno zle vysvetlí alebo ani nevie vysvetliť, kam majú ísť, no prepáčte, ale to nie je problém tých ľudí. Tí tam žijú odjakživa. Narodili sa tam, možno, že sa naučili aj dobre po slovensky, ale tú slovenčinu 20, 30, 50 rokov nepoužívajú. A takých je veľa.

Ako je na tom so slovenčinou vaša manželka a dcéra.

– Moja manželka vedela výborne slovensky. Aj dnes vie dobre, ale už je to kuchynská slovenčina. Nepoužívala ju hádam 28 rokov, používala ju len, keď išla niečo vybaviť na úrad, do banky. A dcéra, tá vie dobre po slovensky. Ale keď im niekto povie, že nepoužívajú kodifikovanú slovenčinu, tak sa stretne s mojimi topánkami.

Niektorí však na juhu nevedia po slovensky vôbec.

– Zoberte si, koľko Slovákov sa naučí kodifikovanú slovenčinu. Taký Záhorák. Prepáčte, ale ten nevie. Aj medzi Maďarmi nájdete ľudí, ktorí majú ťažkú hlavu na jazyky. Nijako ich neprinútite, aby sa cudziu reč naučili. Niektorí sa nenaučia dobre ani po maďarsky. Ja som kedysi prekladal texty z nemčiny, no už 20 rokov nemčinu nepoužívam. Skoro všetko rozumiem, ale ak by som mal hovoriť, asi by som prepadol. Chcel by som poprosiť každého Slováka, nech skúsi rozmýšľať aj hlavou toho Maďara, ktorý tam žije, ktorý päty nevytiahol z maďarského okolia.

A nemali by sa Maďari slovenčine viac venovať? Mnohí Slováci to očakávajú...

– Ja tú otázku provokačne otočím. A nemali by Slováci, ktorí s nami žijú na juhu Slovenska, trochu pochopiť nás, možno sa aj naučiť jazyk? Takto to nefunguje. Prečo sa majú zaoberať tým jazykom, keď sa ho učia na školách?

Aby medzi Slovákmi a Maďarmi nevznikalo napätie.

– Ak vzniká také napätie, tak preto, že ho chce Slovák vyvolať. Ak sa nedohovorí po slovensky, musí ísť na úrad. Aj keby tam bolo 90 percent Maďarov, tam sa dohovorí. Na ulici možno nie, ale na úrade áno.

Ako môžeme žiť pokojne, keď si nerozumieme?

- Slováci a Maďari, ktorí žijú vedľa seba, v regióne spolunažívajú. Ale Slovák, ktorý nežije na juhu, nepozná to, no príde a chce si vynútiť niečo v novom prostredí, no to sa nedá. Aj keď prídem do Tatier, kde sa používa taký slovensko-poľský mišung, niekedy musím dávať veľký pozor, aby som aspoň trochu porozumel. A tí, ktorí tam žijú, existujú bez problémov. A ja tam prídem a mám búchať do stola a kričať, do pitvora, to je napätie, lebo oni nevedia spisovný jazyk?

Ako je to v Šamoríne, kde žijete, vedia Maďari po slovensky?

– Osobne si myslím, že dobre. Ale choďte po obchodoch a zistite, ako sú na tom so slovenčinou.

Ako by sa dala zlepšiť úroveň slovenčiny u Maďarov?

– Aj keď sa to Slovákom veľmi zle počúva, ale treba vyučovať slovenčinu ako cudzí jazyk. Pre Maďara, ktorý má materinský jazyk maďarčinu, je každý iný cudzím jazykom. Cudzí jazyk v tomto prípade treba chápať v súvislosti s výukou. Vyučuje sa najmä jazyk, a nie literatúra. Slovenčina sa vyučuje spôsobom, že z piatich hodín sú dve až tri o literatúre a ostatné konverzácia. Bolo by dobré obmedziť literatúru a pridať konverzáciu. Povedzte mi, ako je možné, že sa deti lepšie naučia anglicky, hoci majú menej hodín a učia sa ju od piateho ročníka? Tá výuka je iná. Majú viac konverzácie. Bohužiaľ, na ministerstve to nechcú pochopiť.

Ako sa to dá riešiť pri starších ľuďoch?

– Kedysi boli v slovenskej televízii rôzne relácie, seriály, ktoré sme sledovali, pretože boli dobré. Dobré filmy si však dnes Maďari v predstihu pozrú na maďarských kanáloch. Maďarské televízie sú o niečo rýchlejšie.

Ste stranou, ktorá chce Slovákov spájať s Maďarmi. Čo chce pre to Most urobiť? 

– Najskôr tu treba zmeniť klímu. Súčasná vláda nerobí nič iné, len nad hlavou tých, ktorých sa zákon týka, robí veci. Poviem vám to na takomto príklade. Ideme vám vybrať topánky. Vy hovoríte, že vás tlačia a ja hovorím nie, netlačia. Toto robí slovenská vláda s menšinami, že sa s nimi nedohodne a je z toho problém. Chceme to urobiť tak, že zapojíme do riešenia otázok aj Slovákov. A chcem robiť výmenné pobyty zo severu na juh, a naopak.

Hovorí sa, že slovenských Maďarov v Maďarsku nepovažujú za rovnocenných. Je to tak?

– Vtedy, keď sa otvárala hranica a Rumunsko vstupovalo do Európskej únie, sa v Maďarsku hovorilo: bude to zlé, budú nás vyjedávať, zoberú nám zamestnanie. Na tom stavia extrémistický Jobbik. Aj keď rumunskí Maďari prišli do Maďarska, boli považovaní za nepotrebných. To isté bolo počas druhej svetovej vojny, keď Maďari anektovali časť územia Slovenska. Od svojich starých rodičov viem, že v Maďarsku hovorili: všetko drahé naspäť Prahu a o našincoch sa vyjadrovali ako o komunistickom Felvidéku. Maďari odmietli aj dvojité občianstvo. To znamená, že nechcú rumunských alebo našich Maďarov.

– Určite sú aj takí politici, ale menšinové otázky už dávno nie sú vnútornou záležitosťou krajín. Maďarská ústava prikazuje maďarskej vláde starať sa o menšiny. Ale prijali úzus, že podporia len to, čo je v súlade európskou politikou. Keby v Rumunsku alebo u nás Maďari žiadali niečo, čo nie je európske, nemôžu to podporiť. Je ale pravdou, že niektorí politici to zneužívajú, aj z Maďarskej strany, bohužiaľ posledné obdobie ale problémy vyvoláva slovenská vláda - viď zákon o používaní geografických názvov alebo aj jazykový zákon.  

Čo je pre Maďara v slovenčine najkomplikovanejšie?

– V maďarčine nepoužívame taký prísny striktný systém, ako sú rody, skloňovania. A tí, ktorí slovenčinu bežne nepoužívajú, tak povedia aj vetu: Moja matka išiel na súd. Veľakrát sa stáva, že Maďar preloží doslova z maďarčiny do slovenčiny, a potom je to cítiť.