autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

21. august 2008

V 68 roku som si myslel že všetko je tak, ako noviny píšu a až po čase som prišiel k inému uzáveru. Z to vyplýva aj moja analýza potvrdená skutočnosťami. Podobne akcie vo forme azylu dnes aplikujú, súkromné mafiacke organizácie a taktiež štáty s malou ekonomickou základňou, aby sa dostali do ekonomického silného a tolerantného štátu. V 68 roku to bola vyriešená otázka nadbytku pracovných síl v Soc. dem. a nedostatku pracovných síl v kapitalizme. Dnes je konkrétny príklad slovenských občanov pracujúcich v zahraničí. Po nastúpení cesty kapitalizmu na Slovensku, vytvoril sa nadbytočný pracovný trh a občania odchádzali vo veľkom počte (viac ako v 68 roku) za pracou do cudziny. Posielajú peniaze na Slovensko a vracajú sa na Slovensko bohatší ako odchádzali. Tato pracovno-migračná situácia sa dá prirovnať k 68 roku a je vylepšená tým, že občania sa vracajú.  Na celej migračnej hre najviac zarába štát.

Migráciu pracovnej sily v Európe už po vojne využili Taliani, Španieli, Portugalci, Turci a taktiež Juhoslávia. Treba tiež pripomenúť, že pred druhou svetovou vojnou pracovná migrácia z Európy bola smerovaná do USA ale aj Európy, zvlášť Poliaci, Slováci a taktiež Česi.

Takže zabudnime na slzy z okupácii v 68 roku a pozrime sa realite priamo do oči. Skoro všetci čo odišli v 68 rolu z Česko-Slovenska si polepšili v porovnaní so životnou úrovňou u komunistov.

AKO SA POZERÁ ZÁPADNÁ EURÓPA DNES NA 21. AUGUST 1968?

Môžeme povedať, ako na rok 1998. Samozrejme, že sú oficiálne verzie a neoficiálne. Normálny smrteľník nepochybuje, bolo to tak, ako je napísané! Neoficiálna verzia zachádza trochu hlbšie do možných eventualít. Tak napríklad v roku 1968 na západe bol nepredvídaný ekonomický rozmach. Vo východnom bloku nastal prebytok pracovných síl. Keďže v ústave bolo zakotvené, že každý občan má právo na prácu, bolo treba túto situáciu riešiť v komunistických normách. S tým, aby ľudia išli legálne pracovať na západ, komunisti nesúhlasili. Rozvrátila by sa teória komunistickej budúcnosti. Komunistická strana Sovietskeho zväzu, poučená z maďarských udalostí vedela, že západ otvorí náruč pre utečencov v prípade spektakulárnej revolúcie.Boli zvolení komunisti, čo  to pochopili a boli komunisti, čo to nepochopili až po dnes.

Spomeňme si na skutočnosť, že hranice na západ boli otvorené, dalo by sa povedať dokorán, relatívne dlho po príchode vojsk Varšavského paktu (až do dosiahnutia potrebného počtu ľudí, hovorí sa o 700 000 z celého Česko-Slovenska).

Keďže sme sa dostali k číslu 700 000 skúsme spraviť jednu syntézu. Pripočítajme utečencov po roku 1948 a rodiny Čecho - Slovákov, ktorí odišli pred vojnou, malo by to byť 3 000 000. Čecho - Slovákov v zahraničí (čísla sú len úvahou).

V prvom rade, od roku 1968 štát prestal mať starosť o 700 000 ľudí, uvoľnili sa byty a pracovné miesta. Môžeme predpokladať, že zo spomínaného celkového počtu ľudí 3 000 000, každý posielal svojim príbuzným aspoň 150 USD ročne, to znamená  450 000 000 USD ročne a toto trvalo do roku 1998. Žiaden podnik na svete nemá bez nákladov takýto ročný príjem. Veľmi jednoduchá kontrola správnosti čísel, ročný obrat TUZEXU ? Úplná fantázia, ale čo sa stalo s touto sumou, mali by sme sa spýtať žijúcich bývalých členov ÚV KSČ? Toto je len ekonomická úvaha o roku 1968 a stou analýzou sa dostaneme aj k iným prekvapeniam.

Július Kubík

Geneve august 2003