autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Slovensko ma svoje historické a polohové miesto v Európe. Podľa toho bolo a je nútené, viesť svoju prispôsobovaciu politiku na základe okolnosti a záujmov silnejších. Slovensko, bohužiaľ vždy bolo pod tlakom iných záujmov a  nie je tomu
inak ani dnes. I keď sme si v rokoch 1939 - 1945 mysleli (prvá Slovenská samostatnosť), že sme boli slobodný národ, vojna okolo nás, nemohla nás nechať slobodnými. Vždy nás niekto niečím ohúril, lebo potreboval našu polohu v rámci Európy. A Slováci, národ kresťanský a dobrosrdečný sa stále nechal nahovoriť na niečo čo nebolo Slovenské. Je zaujímavé, že Slováci sa vždy nechali ohúriť, na to horšie. Dnes ako i v minulosti, keď niekto bráni prirodzené Slovenské záujmy, tak je z neho nacionalista. Slovensky národ je mierumilovný, nikdy nevyvolal žiaden konflikt zo susedmi i keď administratívne prišiel o podkarpatskú Ukrajine a oblasť za Tatrami.  

Dnes i keď žijeme v dobe  kozmických rýchlosti, je dôležite aby sme sa my, všetci Slováci, bez rozdielu, pozastavili, položili si otázky a hlboko porozmýšľali : odkiaľ sme, kto sme a čo chceme. Naši predkovia spravili pre nás veľa a my namiesto rešpektu k ním a k našej minulosti zabúdame, zabúdame na všetko čo bolo pred nami, ponáhľame sa, nemáme čas ! Strácame rešpekt k našej minulosti, strácame rešpekt k svojim rodičom a ani naše deti nás už nerešpektujú a  nakoniec, akoby sme nerešpektovali ani sami seba.

Všetky doterajšie Slovenské vlády sa tvárili, že robia dobre pre Slovensko a výsledok je, rozpredane Slovensko. Naši predkovia nám nechali historické pamiatky. Komunisti nám zanechali majetok z našej prace, ktorý vlády novodobého Slovenska predávajú ešte dnes a čo necháme my, naša generácia ? Nesplatiteľné dlhy pre budúce generácie Slovákov.

S tej strany Slovenska s ktorej nám prichádzajú vitálne suroviny, postavili sme nepreniknuteľnú štátnu hranicu. Zo strany odkiaľ prichádzajú ohurovači, obchodníci s ilúziami  a  likvidátori Slovenského ja, sme hranicu zrušili.

Čo je najhoršie zrušili sme aj Slovenské ja. Všetko čo chceme na Slovensku robiť, tvoriť, podnikať, musí to mať Európsku normu a Európa nám diktuje aj naše životne presvedčenie a v budúcnosti nám bude diktovať aj naše vierovyznanie.  

Nemožno vojsť do seba-hodnotenia, keď mnohé veci sú nám nadiktované, vyplývajúc zo spolkov do ktorých sme vošli bez súhlasu celého národa. Prestávame byť sami sebou. Národ prestáva veriť !  Vidieť to aj na účasti Slovákov pri voľbách, ktorá sa pohybuje od 40 do 55 %. Občania nezúčastňujúci sa na voľbách, akoby dopredu vedeli, že to všetko nemá význam.  

Nie, netreba sa nechať znechutiť špekuláciou a klamstvom, národ raz sa musí začať spamätávať s ťarchy uvalenej na ňom. Sám si musí vyriešiť svoje problémy. Nik nám ich v náš prospech, nevyrieši za nás.