Posledne zasadnutie NATO v Bratislave prinieslo veľa rečí a protirečení. Veľa ľudí si kladie otázku QUO VADIS NATO a asi málokto môže s určitosťou dať reálnu odpoveď.

 

Svet privítal rozhodnutie Obamu zrušiť „protiraketové základne v Poľsku a v Čechách“. V prvý deň zasadania sa aj pán Rasmussen, generálny tajomník NATO, odvolával na zrušenie základne protiraketového systému a snahu spriateliť sa s Ruskom. Na druhý deň sa už rozprávalo o novom projekte protiraketového systému, ako o veci definitívnej týkajúc sa Poľska, Česka a aj Rumunska. Zrazu, akoby čarovným prútikom, všetci členovia NATO vedia a súhlasia s novým projektom, ale nik nevie, čo nový projekt obsahuje. Jediný Fico sa vyjadril, že pokiaľ bude on prvým ministrom, Slovensko nebude súhlasiť, aby na jeho území bolo niečo vybudované.

 

Dalo by sa povedať, že Fico o novom projekte vedel viac, ako minister obrany, ktorý na všetko iba pritakával. Pred novinármi (alebo skôr mediálnymi prisluhovačmi manipulátorov) vyšiel skoro na smiech, pretože ho ešte nik o nič nežiadal.

 

Všetky členské štáty NATO sa tvária, akoby NATO bola jedna super jednotná organizácia. Je zaujímavé, že nie všetci členovia NATO uznali Kosovo, kde má USA najväčšiu vojenskú základňu v Európe. Ako môže fungovať jediná vojenská organizácia, kde vládne taká nejednotnosť? Ako to bude vyzerať v  reálnom konflikte? Nenahovárajme si bludy a neschovávajme si hlavu do piesku ako pštrosy. Vidieť to na príkladoch, ako si členské krajiny NATO jeden po druhom sťahujú svoje vojska z Iraku a Afganistanu.

 

Začnime uvažovať logicky. Proti komu sa má NATO v Európe brániť protiraketovým systémom? Najčastejšie sa tvrdí, že proti eventuálnym strelám z  Iránu. Tak ten, čo to povedal, chce brať ľudí na celom svete za hlupákov? Konečne! Nebolo by to prvý krát. Spomeňme si Irak s chemickými zbraňami a vojenské napadnutie jednotkami NATO. Stačí sa pozrieť na mapu sveta a odpoveď je jasná. Všetky krajiny, ponad ktoré bude letieť raketa z Iránu, i  keď nebudú vedieť kam padne, ju nechajú letieť až do Európy, aby ich Európa zo svojím protiraketovým systémom odstrelila. Tak neviem, či by taká verzia dnes prešla čo i len v rozprávke.  

 

Zostáva verzia obrany proti ruským raketám, alebo verzia napadnutia Ruska NATOm? V období studenej vojny by sme sa možno nechali nahovoriť, ale dnes, keď Ruská federácia drží v rukách vitálne suroviny pre Európu ? Načo by strieľala rakety, keď jej stačí zavrieť kohútiky plynu a ropy. Stačilo by to na udusenie Európy. V Iránskom prípade je to skoro rovnaké.

 

Z mnohých doterajších vojenských akcií je nám známe, že sú vedené a riadené politickou mocou a politická moc je riadená ekonomickou potrebou, alebo chamtivosťou. Takže národ je len živou manipulovateľnou bytosťou vo vojenskom konflikte, ktorého sa nik nepýta, či s tým súhlasí, ale je to on, čo prvý znáša pomýlené, nezodpovedné rozhodnutia politikov.

Július Kubík