autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Rok 2009 bude plný prekvapení

Tretiu svetovú vojnu vyhrávajú Rusi 

Vďaka Putinovi sa Rusi dostali do ekonomickej polohy, kde im nič nebráni k tomu, aby dominovali svetu. Prinajmenšom hrali prvú rolu.

Putin a celá garda mladej generácie z KGB, zachránili Rusko a jeho prírodné bohatstvo pred globálnou privatizáciou cudzincami. Dnes by Rusko bolo privatizáciou rozpredané tak, ako všetky bývalé krajiny komunistického bloku. Nebola by finančná kríza a ekonomický svet by i naďalej ešte chvíľu fungoval v klamstve.

Od pádu železnej opony a za vládnutia Jeľcina, Rusko sa začalo privatizovaním rozpredávať. V tom čase vznikla novodobá ekonomická oligarchia. Forma obohatenia oligarchov bola legálna podľa zákonov, len zákony boli nelegálne. Prihliadnuc na tlak MMF, aby sa všetko privatizovalo, stalo sa hystériou, ktorá vniesla do ľudského chovania žraločí aspekt. Na všetkom zarobiť.

Všetci ekonómovia na celom svete vedia, že získať miliardy za niekoľko rokov legálnou a korektnou ekonomickou cestou je nereálne. Ale tak to bolo a tak to aj je. Oligarchia existuje v každej krajine bývalého komunistického bloku. Keďže nie každý mal možnosť obohatiť sa privatizáciou, vznikla aj druhá skupina, ktorá sa postarala, aby ti čo prišli nelegálne k peniazom sa s nimi podelili. Majú mená, ako výpalnici, alebo mafia.

Dnes, pre rešpekt k existujúcej situácii, nik nevie s určitosťou, medzi tými čo majú veľké peniaze, že kto je kto ? Spolupracujú, lebo peniaze sú kľúčom ku všetkému. Hlavne sú slabou stránkou politikov.

Hurá privatizácia, ktorú podporovali MMF, Svetová banka so všetkými kapitalistickými štátmi, spolkami a inštitúciami, dosiahli čo potrebovali. Celý kapitalistický svet videl v prechode zmeny komunistického režimu na kapitalizmus, svoje záujmy. Dnes v bývalých štátoch komunistického bloku skoro nič nepatrí štátu, ale jedincom a zahraničiu. Štátu zostali povinnosti, starať sa o národ.

Meniť vzniknutú situáciu, je momentálne nemožné. K zmene, je treba adekvátne zákony. Keď sa nespravili zákony v momente premeny komunistického režimu na kapitalistický systém, dnes to bude druhoradou záležitosťou. V prvom rade je boj o poslanecké miesto. Výber poslancov a ich zvolenie bude záležať na kritériách, ktoré národ bude akceptovať. Niet veľa na výber, peniaze a sľuby  dominujú a budú dominovať.

Rusko s  Putinom si zvolilo svoju cestu. Nie je jednoduchá, ale vychádza z reality vnútorných potrieb a medzinárodného diania.

Rusko bolo mediálne vedené ako skrachovaný komunistický režim. Jeľcinová prezentácia tomu úplné nasvedčovala. Američania a EU pretiahli skoro všetky štáty z bývalého komunistického bloku do NATO a EU do svojho kruhu na manipulovanie a diktovanie liberalizačnej a globalizačnej politiky.

Američania spolu s členskými štátmi NATO a EU napadli Juhosláviu a neskôr pod hlavičkou NATO, Afganistan a Irak to všetko akoby proti terorizmu.

Svoju arogantnosť potvrdili v uznaní Kosova, bez akéhokoľvek právneho podkladu, bez súhlasu OSN. Uznanie Kosova bol kulminačný bod Ruskej trpezlivosti. Oneskorená reakcia Ruska na politicky vývoj bola zapríčinená voľbou prezidenta v Ruskej federácii. Od zvolenia Medvedeva za prezidenta a  Putina za predsedu vlády, Rusko sa dalo do pohybu a  začalo uplatňovať svoju politickú a ekonomickú pozíciu, ktorá mu prislúcha a bez ktorej svet nebude môcť nič robiť.

Politicky susedná Ukrajina sa snažila o rýchly vstup do NATO a do EU. Čo sa nedá povedať, že je to jednotné myslenie ukrajinského národa. Viac menej to vyzerá ako snaha niektorých jednotlivých politikoch dostať Ukrajinu do kruhu pôsobenia NATO a EU.  Minuli sa miliardy na „Oranžovú revolúciu“ a každý prechod z jedného bloku do druhého v každej krajine predchádzal rôznymi finančnými subvenciami z ktorých sa viac ako polovička stráca. Taktiež vznikajú super platene pracovné miesta pre vyvolených. Týmto Ukrajina nebola výnimkou.  

A Rusko by malo o ďalšieho nepriateľa priamo na hraniciach. Skúsenosti s Litvou, Lotyšskom a Estónskom z obdobia Jeľcina ich prinútili konať. Napadnutie Osetska, Abkazka a Ruských jednotiek Gruzínskom, dalo príležitosť vyskúšať ako ďaleko môže sa Amerika a EU zahrávať s Ruskou trpezlivosťou.

Odpoveď Ruska bola kategorická, unilaterálne uznali osamostatnenie Osetska a Abkazka. Zasiahli vojensky a dali sa očakávať rôzne politické akcie a mediálne  protestácie. Odpor proti Rusku bol skôr symbolicky.

EU pozastavila jednania o kandidatúre Ukrajiny a Gruzínska k vstupu do EU. 27 novembra NATO vyhlásilo, že prestalo jednať o kandidatúre Ukrajiny a Gruzínska do NATO. V tom čase jednania o Gruzínsku, Osetsku a Abkazka  v Ženevskom sídle OSN sa skončili bez výsledkov. Dominovali Ruské podmienky.

Ruské vojnové lode s Venezuelou  sa zúčastnili vojenského cvičenia v Karibiku. Navštívili Kubu a podpísali spoluprácu astronomických letov. Dalo by sa to zobrať tiež ako reciprocita za protiraketový systém NATO v Čechách a Poľsku.

Rusko bolo pozvane na jednania riešenia finančnej krízy do New Yorku, kde sa nič nevyriešilo iba sa potvrdila skutočnosť, že Rusko je rozhodujúcim faktorom vo svetovej ekonomike. Spolu s Čínou sú štátmi, kde štátny rozpočet je vyvážený zahraničný obchod pozitívny a nie sú zadlžení.

V podstate, bez Ruska sa nič nevyrieši. Amerike a celému kapitalistickému svetu bude dlho trvať, aby sa spamätali z finančnej krízy. A či sa vôbec spamätajú, keď nezmenia formu kapitalizmu.  

Dnešný problém plynu pre Európu je ukážkou ekonomickej pozícii Ruska a počuť hlasy, že na vyriešenie krízy stredného východu medzi Izraelom a Chamasom  je potrebné, aby sa dohodli Amerika s Ruskom.

Július Kubík

Ženeva 14. januára 2009