zverejnené: 09. 10. 2011 0:14
autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)
zdroj: J. Kubik
poznámka:
 | |
„Skutočná sloboda jednotlivca nemôže existovať bez ekonomickej istoty a nezávislosti.
Franklin D. Roosevelt
Keď toto napísal pán Roosevelt, videl problém z jeho strany, pozeral sa na vec svojimi očami a vyslovoval čo mu jeho mozgová kapacita a jeho spoločenské postavenie dovolilo v tom čase.
Čo myslel pod slovom „skutočná sloboda jednotlivca“ ? Kto dá v kapitalistickom zriadení „ekonomickú istotu“ ? Nik, takže už vtedy to boli slova viac predvolebná propagácia, ako významová realita.
Dnes sme v inej konštalacii okolnosti a skutočnosti. Mame čoraz viac obojživelných politikov, (delenie 5 pre neho a jeden pre spološnosť) lebo sme si vytvorili aj také zákony. Štáty sa zadlžujú čoraz viac s každou politickou garnitúrou. Je to dohoda s bankami. Každý sa vyhovára na každého. Vo svete korektná práca, stratila hodnotu a s ňou odišiel cely zmysel života. Prevláda špekulácia a s ňou aj korupcia.
V kapitalizme nikto nemôže nikomu nič garantovať. Ani najzákladnejšie ľudské potreby k životu.
Nie je tajomstvom, že človek k svojej existencii potrebuje potravu, potrebuje odpočinok, čiže potravu a oddych, ale to si musí zabezpečiť sám, svojou prácou.
„Skutočná sloboda jednotlivca nemôže existovať bez ekonomickej istoty a nezávislosti.
Franklin D. Roosevelt
To znamená že práca, potrava a odpočinok sú základne prvky života človeka.
Zvolenými politici sú povinní sa starať o svojich občanov tak, aby boli splnené tri základne prvky života človeka.
Keď politici nie sú schopný zabezpečiť jednu s troch, životu základných veci pre občanov, je to výsledok ich neschopnosti a nemajú v politike čo robiť.
Proces riadenia štátu je komplex, ale je zaujímavé, ako sa politici aj silou peňazí snažia byť v politike. Určite to nie je preto, aby slúžili národu.
Súčasnú situáciu nezmeníme čarovným prútikom, ale treba postupne nahradiť sterilne zákony, zákonmi, ktoré budú odpovedať storočiu v ktorom žijeme a ľudia sa prispôsobia zákonom.
Žiadna politická skupina nedostala mandát na rozpredanie štátneho majetku. Nejestvujú na rozpredaj štátneho majetku žiadne zákony a predsa sa to koná ! Ale ani jeden zákon nedovoľuje, aby sa dal majetok štátu do ekonomického prenájmu. Sami sme si zničili vlastnú ekonomickú inteligenciu. Zničili sme si dobrovoľné, aby štát bol aj vlastníkom a reálnym hmotným garantom troch základných prvkov života človeka, svojho občana.
Ešte nik nevymyslel, ako ma garantovať štát veci čo vychádzajú zo súkromného vlastníctva, ktorej je základ súkromná ekonomika.
Jedna reálna poznámka : „ súkromník môže, ale štát musí „
Súkromník môže, ale nájde si dôvod, ako neplatiť dane a odvody. Štát musí mať na tri základne prvky života občana, ale ak nemá, tak to vyzerá tak, ako to vyzerá. Nič iného nezostává, ako si požičať. Nato, aby si štát mal od koho požičať, musíme bankám prv dať. Banky si požičiavajú od Národnej banky peniaze za 1.5 % a požičiavajú štátu za 6 %.
Vždy, keď súkromný sektor zlyhá štát musí vypomáhať. Tak prečo by nemohol mať štát, aspoň jednu banku vo svojom spravovaní ?
A to už je kapitola : „chcieť a musieť“.
Július Kubík
GE. október 2011.
| 
