autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Otázka od p.Jozefa Danka : Pán Kubík,  čítal som vo Vašej propozícií,  čo budete iniciovať v odstavci 36.,  že navrhnete, aby zisky zo špekulatívneho obchodu boli zdanené 50 %.

Áno,  špekulatívne zárobky sa na 90 % vyhnú daňovej povinnosti. Je to svetový problém, ktorý treba riešiť čo najskôr. Na veľkých obchodných transakciách všetci, ktorí sa na nich zúčastňujú zarobia, len štát nie. I keď štát je ten, ktorý to všetko umožňuje. Čiže niet dôvodu, aby si nezobral aspoň časť z toho,  čo mu patrí. Porovnajte skutočnosť.

Napríklad: jedna garáž,  čo robí služby a opravy áut, aby mala zisk 1 milión, musí najprv zainvestovať do infraštruktúry a zamestnať určitý počet ľudí, aby takú prácu mohla vykonávať.

Táto forma podnikania v ekonomickom živote štátu, prináša pracovné príležitosti, podieľa sa na povinných odvodov, platení daní a iných s tou ekonomickou aktivitou súvisiacich povinnostiach.

V takej situácií sú väčšinou malé a stredné podniky v slovenských rukách , ktorých je okolo 50 až 60 % v slovenskej ekonomike. Na Slovensku je známe, že z jednej zarobenej koruny podnikateľovi zostáva po zaplatení všetkých povinnosti 5 až 10 halierov. Taký výsledok je aj vo vyspelých krajinách, avšak s inou hodnotou platobnej meny. Z tej sumy, musí ešte podnikateľ vytvárať rezervu, na reinvestíciu, eventuálne platiť dividendy akcionárom.

Z normálnej aktivity podniku, čistý zisk by sa mal pohybovať medzi 8 až 15 % zo základného kapitálu. Ak je táto suma iná, môže byť výnimočná, alebo je v niečom problém. Ďalej ratio produktivity na jedného zamestnanca, aby podnik mohol fungovať na európske ceny a platy je hodnota 3 až 4 milióny na zamestnanca. To znamená,  že podnik s 10 zamestnancami, musí mať ročný obrat 30 až 40 miliónov.

Povedané rečou laika, je to problém a hlavne málo nato, aby podnikateľ mohol byť spokojný. Nezodpovedá to dnešnému trendu rýchlo zbohatnúť. Potom začne podnikateľ myšlienkovo prechádzať do špekulatívneho podnikania.

Dnes v ekonomike na Slovensku aj vo svete, existuje trend rýchleho zbohatnutia, zvlášť u podnikateľov, ktorí majú svoju obchodnú aktivitu v špekulatívnej podstate. Zvyčajne : „ tu lacno kúpim, tam draho predám “. Alebo podieľajú sa,  ako konzultačná skupina na predaji, alebo na finančných transakciách (príklad predaj slovenských elektrárni ENELu konzultátnej skupine bolo zaplatené 700 miliónov !!!). Miliónové až miliardové sumy prechádzajú z jedného miesta na druhé, delia sa a menia majiteľov. Prechádzajú zahraničnými bankami až sa v tom finančnom kolotoči nik nevyzná. Alebo lepšie povedané, je to spravené tak, aby sa v tom daňové inštitúcie nevyznali, ale všetci zainteresovaní na realizácií transakcií boli spokojní. Každá veľká transakcia, má až 30 % cenové nadhodnotenie a - 5 % kritických z reálnej ceny. Kedysi kupujúce podniky platili lobing, bakšiše a všimné sami, dnes sú nato konzultačné firmy, alebo oficiálni sprostredkovatelia. Dokonca aj zavedenie €-ura je podporované obrovskými financiami na informovanie. Akoby sa národ nevedel prispôsobiť inej mene. Keď sa menili Česko-Slovenské platidlá na Slovenskú korunu, nik na prispôsobenie nepotreboval žiadne informácie.

Špekulatívne formy sú rôzne, aj dnes francúzska vláda oznámila, že ročne sa stráca z podpory africkým krajinám 26 miliárd € z 80 miliárd € na ceste z Pariža do Afriky. Každá podpora ide cez nejakých sprostredkovateľov a priateľov  rôznych vlád v Afrike.

Môj návrh je, aby obchody založené na špekulatívnom základe, boli kontrolované a daňovo taxované aspoň 50 % pri ich realizácií ! ! ! Týmto nebude menej miliardárov na Slovensku, ale štát nebude až tak zadlžený.

Keď chceme ozdraviť slovenskú ekonomiku a obchod, je treba menej zdaňovať tvorcov hodnôt a viac zdaňovať špekulatívny obchod.

10 rokov som pracoval ako konzultant pre podniky na zahraničných obchodných transakciách. Radil som, kde lobovať, ako a komu treba zaplatiť, aby sa obchod zrealizoval. Dnes je to presne tak, ako to bolo niekedy, v tomto procese sa nič nezmenilo, nikde na svete. (Otázky lobizmu, baksišu a všimného, budú rozpísane v mojej knihe „Prechod do kapitalizmus s ľudskou tvárou“ na Slovensku nik nemusí mať strach, žiadne mená nebudem spomínať).

J. Kubík