autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

World must follow my example, says Gordon Brown

Svet musí nasledovať môj príklad, povedal premiér Anglicka G. Brown a znárodnil niektoré problémové banky.

Francúzsky ekonomický analytik Pán Atali povedal:

„Štát môže byť zodpovedný za chod banky a dávať garancie banke, ktorá patrí štátu, alebo je v banke väčšinový akcionár. Nemôže vstupovať direktívami do vnútornej správy súkromnej banky. Súkromná banka má svoju povinnosť dodržiavať bankové pravidlá a platné zákony.“ 

V súkromnej banke, každý si musí byť vedomí, že môže prísť aj o celý svoj vklad. To je tiež súčasť kapitalizmu. Štát pokiaľ nie je akcionárom v súkromnej banke nemá právo garantovať vklady s peňazí daňových poplatníkov.

Jediná východisko z terajšej finančnej krízy bankovníctva je, keď sa stane spolu akcionárom a podľa množstva akcii bude mať riadiacu pozíciu a taktiež zodpovednosť. Ale toto je už niečo iné ako doteraz známy kapitalistický systém. Na také spolužitie bude treba nájsť pomenovanie a zvykať si na ekonomické spolužitie štátu s kapitalizmom.

Ak štát nechce, aby sa opakovala v bankách taká situácia ako dnes, musí nechať odhlasovať také zákony, aby garantovali vklady.   

V čom je dnešný svetový finančný problém? Krach súkromných finančných inštitúcií hlavne tých, ktoré si zakladali svoju finančnú aktivitu na špekulácii. Ekonomickí špekulanti vymysleli burzu, ktorá sa stala miestom ekonomického pokeru a rulety. Na burze zavádzali systém licitovania a fiktívne hodnoty, nič neznamenajúce v reálnej ekonomike. Posledne informácie podľa Le Monde  od začiatku roka na burzách sa vyparilo 25 000 miliárd $. Čo je polovička s kapitalizácie. Keby táto suma bola v reálnej dispozícii, svet by vyzeral úplné inak.     

Pilulku finančného krachu je veľmi ťažko prehltnúť. Stretnutia zodpovedných politikov sa znásobujú v Európe tak aj v Amerike. Burzy pokračujú svoje číselné Jojo. Nie je to iba finančný krach, ale je to začiatok konca kapitalizmu v tej forme v akej sme ho poznali.

Kapitalistický burzový mýt, bol založený na klamstve, fiktívnej hodnote, virtuálnej informácii, bakšišoch a lobbingu.

Majiteľ švajčiarskej spoločnosti SWATCH pán Hayek otvorene v televízii povedal: „Nová generácia „Goldens boys“ nevie nič iného robiť, iba peniaze z peňazí. Nepozná reálnu hodnotu tovaru, výrobku ani hodnotu práce.“

Vyrobiť peniaze z peňazí ich naučili špekulanti a umožnila burza, ktorá je v podstate ekonomické kasíno. Bohužiaľ ekonomický život v poslednom čase sa vyvíjal na burze. Umelo sa ovplyvňovali ceny a hodnoty. Špekulanti tomu hovorili otázka ponuky a dopytu. Ako príklad uvediem komoditu, cena ropy na burze pred šiestimi mesiacmi bola 147 $ a dnes 65 $ rozdiel je 82 $ táto skutočnosť hovorí za všetko. Ďalej Švajčiarsko-Švédska svetoznáma spoločnosť ABB zaznamenala po deviatich mesiacov „čistý zisk“  3,4 miliárd Sfr, ale jej akcie na burze išli dole o 10 %. Kde je logika burzy? 

Hovorí sa, že : " V obchode môžeš oklamať, ale nie vždy, nie všade a nie každého ".

Prezident Sarkozy sa hlasno vyjadruje, že treba potrestať pôvodcov finančnej krízy. Myslel na riaditeľov  a vedúcich v bankách. Asi si pomýlil dojem s pojmom. Žiadna štátna inštitúcia nemá právo sa miešať do vnútorných záležitosti súkromnej spoločnosti. Každá súkromná spoločnosť má svoju infraštruktúru, a riadi sa existujúcimi pravidlami a zákonmi. Pokiaľ nebol porušený zákon, každá aktivita spoločnosti je internou záležitosťou.   

V prvom rade je treba analyzovať príčinu finančnej krízy, Preveriť si hlásenie kontrolných auditorkých inštitúcii čo písali o problémových bankách. Známy príklad bol v USA ENRON, kde audit vykonala svetoznáma kontrolná organizácia Arthur Andersen. Na jej správe o výsledkoch stavu podniku si každý zakladal, ako na  písme svätom. Nespomínali nič o finančných problémoch. Opak bol pravdou Enron skrachol na nedostatok financií. 

Kde sú spoločnosti, ktoré dávali notifikáciu (rating za veľké peniaze) bankám, podnikom a aj hodnotu štátu ? Ešte minulého roku Island mal jeden z najlepších ratingov AAA  a dnes skončil v absolútnej nesolventnosti.

Nik nehovorí, že záujemca o úver v banke v prvom rade prejde cez dobrozdanie súkromnej spoločnosti, ktorá informuje banku o solventnosti záujemcu o kredit. Do zabudnutia padla normalizácia kvality ISO dnes s mondializáciou na trh prichádza neadekvátne a nekvalitné zbožie. Cez internet môžete nakúpiť kópie všetkého a niet žiadnej kontroly. Bohužiaľ úplné legálnou cestou prichádzajú na trh aj zdraviu nebezpečné nekontrolované potraviny.  

Snaha prezidenta Francie Sarkozyho o riešenie finančnej krízy na svetovom meradle je len rozprávkou pred spaním. Snažil sa presvedčiť aj komunistickú Čínu, aby sa zúčastnila rozhovorov o finančnej kríze v Amerike. O tom že budú kapitalistické štáty zachraňovať súkromné banky nesníval ani Marx. Skutočným svetom naopak je, že kapitalisti žiadajú komunistov o spoluprácu. Nasvedčuje to, že kapitalizmus taký aký sme ho poznali je na konci.

Je bezpodmienečné nutné, aby sa prešlo na ekonomické spolužitie vo vitálnych podnikov „Štát a súkromník“. Taktiež zakázať z vitálnymi podnikmi, energiou, surovinami a potravinami obchodovať na burze a vôbec  keď niekto chce vyhrať alebo prehrať, stačí na to Kasíno a tých je dnes na Slovensku viac ako kostolov  

Ako som napísal v mojich predstavách čo by som inicioval ako prezident, je v prvom rade taxácia na špekulatívneho obchodu.

Ďalej obchod, ktorý sa realizuje v druhej krajine, aby z  hodnoty čistého zisku sa aspoň 30 %  znovu investovalo v krajine, v ktorej zisk bol realizovaný. 

Myslím si, že táto politická generácia túto skutočnosť nepochopí, ale nastávajúca sa sama rozhodne. Sociálna demokracia má pred sebou otvorenú politickú bránu. Dnešné množiace sa manifestácie a komentáre nasvedčujú tejto ceste. Ľudia sa presviedčaju na realite života, že boli permanentne klamaní politikmi, či už pravičiarmi, alebo ľavičiarmi.

Nik sa nechce vrátiť ku komunizmu, ale ani ku kapitalizmu. Je treba zaviesť ekonomický život s ľudskou tvárou a môžeme začať rozmýšľať o :

SVETE S ĽUDSKOU TVÁROU

Július Kubík

Ženeva Október 2008