Niet pochybnosti o pravde týchto slov a nespočetné množstvo svárov a sporov vychádzajú s zjednodušenej formy výrazu bez správnej aplikácii. Žijúc v zahraničí, kedysi pochádzajúc z Československa, bratia Česi sa pravidelne vyjadrovali formou, že zabudli na Slovenských spoluobčanov.

 

Ako že : dostal sem dopis s Česka, pošlem segre nejake Česke penize, fajn zas sme to my Češi vyhrali.

 

Netvrdím, že to bol dôvod rozdelenia Česko-Slovenska, ale veci to nepomohlo.

 

Myslím si, že Slovensko je majstrom sveta v používaní slov, ktoré nemajú nič spoločného s reálnym významom.

 

Ako :

Cigáň, cigániť (klamár klamať) ešte stále existujúce slovo v Slovenskom jazyku, ktoré priamo významovo napáda Cigánske etnikum.

 

Vláda, odôvodnené zo slova z vládnutie, vladár. Prečo si privlastňujú to slovo naši politici po zvolení za poslancov ? Sú zvolený spravovať veci verejne a nie  „vládnuť“ a tak to potom aj vyzerá v realite. Nespravujú veci verejne, ale vládnu a chovajú sa, akoby všetko bolo ich.  

 

I. Trieda (na pošte) v realite je to „prioritne“ a nikomu to nevadí, že I. Trieda ako slovo, je zaužívane na kvalitu, alebo forma luxusu, ale nie rýchlosť. Celý svet používa na pošte pre rýchlejšie triedenie a  prepravu zásielky slovo PRIORITNE, iba na Slovensku je to I Trieda.  

        

Primátor, je komunisticky výmysel, lebo v civilizovaných krajinách je to starosta, ktorý sa stará o mestské, alebo obecné veci. 

 

Materská dovolenka, akoby matka, ktorá ma najviac starosti a zodpovednosti o budúceho potomka dovolenkovala. Nikomu to nevadí. Na svete je na to výraz „Materské voľno“.

 

Verejnoprávna, (štátna televízia), verejnoprávny (štátny rozhlas) slovo verejnoprávna je zložené z dvoch slov, ale ti, ktorí sa rozhodli spojiť tieto slova s citovania „Verejnej správy“ spravili s toho slovo Verejnoprávna, ktoré nemá žiaden reálny význam, ale všetci ho používame.   

 

„Verejnoprávne“ inštitúcie predstavujú jeden zo základných pojmov „verejnej správy“. Pojem verejnoprávna korporácia je v európskom práve pojmom pozitívnoprávnym. (Citovanie)

 

Maďari na juhu Slovenska, nie je žiadnou mimoriadnou udalosťou počuť tento prívlastok o Slovákoch hovoriacich aj maďarsky. Je to politický výmysel prisluhovačoch.

 

Pretože niekto hovorí anglický, nemá žiadne pravo si hovoriť, že ma národnosť anglickú. Tobôž nie, hovoriť si že je Angličan !     

 

Na Slovensku je aspoň milión ľudí keď nie viac, čo hovoria anglický a ešte viac čo hovoria nemecký. Ale preto, že hovoria aj inou rečou ako slovenskou, ešte nemajú právo hlásiť sa k Angličanom, alebo Nemcom. Tobôž nie vytvárať na základe hovorovej reči národnostnú menšinu.

 

Národnosť je výmysel. Takto konštatovali Francúzi, ktorí nepodpísali Rámcovú dohodu EÚ o národnostných menšinách. Doslova citujem vyhlásenie : vo Francii žijú Francúzi, alebo cudzinci. Nechápem, ale rad by som počul vyjadrenie pána Knut Vollebaek-a komisára OBSE k tejto skutočnosti. Dávať rady a návrhy na zmenu Jazykového zákona na Slovensku je v podstate jednoduché, prečo nejde dávať rady Francúzom.  

 

Ľudia, ktorí nehovoria pravdu sú klamári a to je v každej reči platné. Takže keď pán Bugar povie že my „Maďari“ na juhu Slovenska... klame. Za klamanie, mal by byť braný na zodpovednosť. Taktiež za podnecovania rozbroja Slovenskej národnej integrity. Na juhu Slovenska žijú plnohodnotný Slováci, hovoriaci aj maďarsky. Odkiaľ prišiel pán Bugar na to, že sú to Maďari ? Čo ho oprávňuje takto hovoriť ? Keď maďarský prezident a premiér hovoria o zahraničných Maďarov klamu. Títo občania s Maďarskom nemajú nič spoločného, iba ak hovorový dialekt, blízky maďarčine. Sú to občania štátu v ktorom žijú a nie Maďari.

 

Na získanie národnosti, niet právnych pravidiel, tu si zvoli každý sám. Na základe tejto skutočnosti, na akceptovanie národnosti tou formou ako to je dnes, niet žiadneho právneho nároku. 

 

Ale toto všetko ma podstatu v slabosti zákonov a veľkej tolerancie. Určite si spomíname na začatie druhej svetovej vojny, keď Hitler povedal, že České územie (Sudety) kde sa hovorí nemecky je Nemecko. Samozrejme bola to len Hitlerova zámienka. Ale existuje aj iný príklad, keď katolícka tolerantná Ženeva prijala Hugenotov z Francie a neskôr Kalvinisti potomkovia Hugenotov vyhodili katolíkov zo Ženevy a ešte podnes Ženeva nemôže mať svojho katolíckeho biskupa.

 

Ďalej, moslimské náboženstvo musíme v Európe tolerovať, ale žiadna tolerancia kresťanstva vo väčšine arabských krajín.

 

Používajme mena a názvy v ich reálnom význame. Budeme v základe rešpektovať sami seba a tým aj krajinu s ktorej pochádzame.  

 

Július Kubík