autor: Július Kubík (príspevky autora: 279)

Za maďarské provokácie sme si zodpovední aj sami

V prvom rade sa pozrime na ústupky čo slovenská vláda spravila voči slovenským občanom hovoriacich maďarský dialektom.

Začalo sa to slovenskou ústavou, ktorá bola vypracovaná po vyhlásení Slovenskej republiky. Vtedajší slovenský politici pri moci navrhli a schválili v parlamente ústavu Slovenskej republiky. Ústava bola vypracovaná bývalými politikmi s komunistickou minulosťou. Schválená bola v NR SR. Občanov sa nikto na nič nepýtal ! Nespočetné množstvo nedostatkov v ústave bolo treba novelizovať a  vytvárať špecifické zákony. Ústava má nádych miešaniny kopírovania Francúzskej ústavy, ktorá bola už kopírovaná komunistami. Boli v nej pozmenené názvové významy, vložené niektoré prvky demokracie a neopodstatnených ľudských práv.

Dnešný problém s Maďarskom je, že sme ponechali v ústave slovo národnostná menšina. Nikde v žiadnych právoplatných dokumentov (občiansky preukaz, pas) sa nespomína národnosť, ale v ústave existuje. Sami sme pokrstili slovenských občanov hovoriacich maďarským dialektom za Maďarov. V novinách, rozhlase v politických besedách, všetci svorne používali slovo Maďari v pojme o južných Slovákoch. Dovolili sme svetový unikát na pomenovanie Slovenskej politickej strany menom susedného štátu Magyar Koalíció Pártja. Dokonca aj primitívny Slovák s poza humna im hovorí Maďari.

Netreba sa pripravovať na vojnu, ale bude stačiť, keď významove pomenovanie bude odpovedať realite. Dať na vedomie susedom Maďarom, že miešanie sa do vnútorných záležitostiach Slovenskej republiky je porušovaním dohôd EU. Maďarsko nemá žiadne právne, ani len morálne opodstatnenie, starať sa o Slovákoch hovoriaci maďarským dialektom.   

V článku národnostná menšina je analýza skutkovej podstaty.

NÁRODNOSTNÁ MENŠINA
Poprad, 1997

Čo sa myslí pod slovom NÁRODNOSTNÁ MENŠINA a aký význam ma toto slovo na začiatku dvadsiateho prvého storočia, alebo väčšina sa má podriadiť menšine?

Rámcový dohovor "RADY EURÓPY" o ochrane národnostných menšín je vodou na mlyn tým, čo nechcú mier v regionálnom rozsahu, ale chcú cez medzinárodné inštitúcie presadzovať nacionálne myšlienky jazykovej menšiny v prospech druhého štátu. Osobne to považujem za monumentálny podvrh. Za jeho obsahom v silných slovách "práv" pre národnostné menšiny sa nič nehovorí o "povinnostiach". De jure nemôžeme aplikovať právo, keď neexistujú povinnosti a opačne. De facto Rámcový dohovor, znamená exessivné privilégia z existujúceho práva. V myšlienke dvadsiateho prvého storočia prestaňme hovoriť o demokracií, ktorá mala význam v post-feudálnom období, ale budúcnosťou je "ÉQUILIBRE DE LA VIE" (vyváženie života) v celosvetovom aplikovaní, kde každý človek má mať rovnaké povinnosti a rovnaké práva. Logické vyváženie každodenného života, kde práva a povinnosti idú vždy spoločne a sú základom rešpektu človeka k človeku, k zvieratám, k prírode, k životu atď.

Aká je definícia slovného spojenia NARODNOSTNÁ MENŠINA?

Aby sme mohli definovať slovné spojenie "národnostná menšina" musí nám byť jasné bez nacionálne emocionálneho pohľadu, čo to slovo znamená.

Keďže ani vo francúzskom origináli Rámcového dohovoru, nie je definovaná myšlienka národnostnej menšiny, nič nám nebráni, aby sme korektnou analýzou dali veci na správnu cestu, De facto do reality života. Pri hľadaní definície národnostnej menšiny položme si v prvom rade tieto otázky:

NARODNOSTNÉ MENŠINY

Odkiaľ prišli?

Kto sú?

Kde chcú ísť?

Odkiaľ prišli?

Dnes nám veda umožňuje poznať od počiatku existencií ľudstva periodické migračné prúdy ľudí a vojnové výpady v Európe. V migračných prúdoch a vojnovými víťazstvami, reč prisťahovaného, alebo víťazného národa ovplyvňovala aj okolie, v ktorom sa nachádzali. Kto si môže v Európe s určitosťou povedať svoj pôvod v zmysle národnosti. Každej organizovanej ľudskej spoločnosti, v rovnakej dorozumievacej reči sa hovorí národ. Myslím si, že mnohým Slovákom by vôbec nevadila teória, že ich pra, pra, pra, pra, pra ......otec bol Franský kupec Samo, ktorý vládol vo Veľkomoravskej ríši a pochádzal z oblasti, dnes francúzsky hovoriaceho Švajčiarska. Predpokladám, že sú na to hrdý! Avšak som presvedčený, že občania na Slovensku, čo si myslia, že sú Samoví potomkovia nebudú žiadať, aby francúzština bola spisovným jazykom a taktiež nebudú chcieť, aby mesta boli pomenované vo francúzštine i keď svoje deti vedú k tomu, aby sa učili francúzsky. Zvlášť, keď francúzština je jazykom diplomatov na celom svete. Buďme hrdí na našu minulosť, ale treba si uvedomiť, že sme v dvadsiatom prvom storočí. Hranice štátov boli definované a medzinárodne uznané. Pokiaľ sa niektorí ľudia hlásia k svojím predkom Gepidom, Hunom a Avarom, keď sa nemýlim spomínané kmene ktoré prišli do Európy boli tmavej pleti. V Európe ľudia s tmavou pleťou existujú a oni majú ku Gepidom, Hunom a Avarom fyziognomicky a historicky najbližšie, avšak tým sa hovorí Cigáň (len na Slovensku sú to Rómovia). Vôbec sa nesmieme čudovať, že niektorí Rómovia si dajú hneď dve národnosti rómska a maďarská.

Kto sú?

Podľa etickej definície človek, žijúci v suverénnom štáte, ktorý mu na základe splnenia podmienok stanovené Ústavou dá právo na občianstvo a s ním všetky povinnosti a práva, občana.

Čiže, kto je myslený pod slovom "národnostná menšina"?

NÁRODNOSTNOU MENŠINOU

a) nemôžu byť občania štátu, lebo sú plnohodnotní občania.

NÁRODNOSTNOU MENŠINOU

b) nemôžu byť občania štátu, ktorí hovoria inou rečou, ako štátnym jazykom. V tom prípade je to "jazyková menšina občanov štátu " hovoriacich inou rečou, ako je štátny jazyk, ktorí si nesplnili občiansku povinnosť podľa Ústavy Čl. 42 odst. (1), kde sa hovorí, že: Školská dochádzka je povinná, avšak občania jazykovej menšiny dostali právo, Čl. 34 odstavec (2) kde sa hovorí medzi iným, ....zákon zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj, za a) právo na vzdelanie v ich jazyku atď. Chybou v Ústave sa stalo, že sa hovorí o práve menšín, hovoriacich zvyčajne dialektom, neviem, či už úmyselne, alebo z nevedomosti vôbec sa nehovorí jasne o povinnostiach.

Právo si môžete, ale nemusíte uplatniť, povinnosť musíte splniť!

To znamená, že "jazykové a dialektové menšiny" dostavajú od štátu tie isté, školské, sociálne, kultúrne a politické práva, ako každý občan štátu a na viac dostávajú od štátu právo, že sa môžu vzdelávať aj v inom jazyku, alebo dialekte. Čiže stávajú sa pod ochranou zákona k druhým občanom štátu, ktorí sú vo väčšine a hovoria iba slovenský, privilegovanou menšinou a nie "národnostnou menšinou". Štát ma umožňovať, ale nie financovať udržiavanie, zgrupovanie a kultúrne žitie "jazykovej menšiny". Keď občania jazykovej menšiny dostavajú iné výhody a práva v porovnaní k ostatným občanom štátu, sú v štáte privilegovanou skupinou a celý systém stráca význam životného vyváženia "EQUILIBRE DE LA VIE" čo je vlastne základom mieru vo svete. História nám to dokazuje, že každý konflikt, regionálny, alebo svetový, či to bola revolúcia, alebo vojna, mal pôvod v tom, že práva a povinnosti nemali jasnú definíciu, neboli vyvážené. Neviem, ako by sa aplikovala v Amerike slovenská Ústava Čl. 33 a RÁMCOVÁ DOHODA, keď celá Amerika je mimo Indiánov zložená z prisťahovaleckých národnosti. Počul už niekto hovoriť o niečom inom, ako o tom, že v Amerike žijú Američania. Viete si určite predstaviť, ako by vyzerala Amerika, keby zaviedla školy pre všetky národnosti žijúce na svojom území.

ALE, NÁRODNOSTNOU MENŠINOU

c) sú občania jedného zvrchovaného štátu, žijúci s povolením na území iného štátu a v takom prípade je to "národnostná menšina", ktorá musí dodržiavať zákony štátu v ktorom žijú a taktiež zákony týkajúce sa pobytu cudzincov. To znamená, že sa nezúčastňujú vnútroštátnej politickej aktivity. Štát udeľujúci právo pobytu sám rozhodne o jeho predlžení, stáva sa hostiteľom voči národnostnej menšine. Hostiteľský štát podľa Rámcovej dohody, ktorú podpísal, má povinnosť dodržiavať voči národnostnej menšine všetky ľudské práva, ako k vlastnému národu a umožniť slobodne praktikovať tradíciu kultúrnych a náboženských zvyklostí, avšak na náklady národnostnej menšiny. O financovaní práv "národnostných menšín" sa nehovorí v Slovenskej ústave ani v Rámcovom dohovore. V žiadnom prípade práva jazykových menšín, alebo národnostných menšín nesmú ísť na úkor ostatných občanov štátu.

Kam chcú ísť?

Dnešný a budúci život na tejto zemeguli si nemôžme predstaviť v anarchii ani v tom, aby menšina diktovala väčšine. Je najvyšší čas, aby si ľudia uvedomili, že dnes je treba začať vychovávať novú generáciu nie v jazykovej a dialektovej tradícií, ale s charakterom dvadsiateho prvého storočia, že v prvom rade je povinnosť a potom príde právo a nikdy nie naopak. Povinnosťou občanov Slovenskej republiky je naučiť sa hovoriť Slovensky a potom hovorme o práve udržiavať si tradíciu jazyka a dialektu.

Demokracia sa nezakladá len na právach, ale vyvážené aj na povinnostiach Slova rešpektovať a byť rešpektovaný, majú byť dedičnou záležitosťou pre novú generáciu, ktorá je bezpodmienečne nutná k mieru na svete a prosperite celého ľudstva.