(Ale vševediaci zasadajú, aby sa o ničom nedohodli).

 

G6, Klub šiestich

Začal existovať na podnet Francúzov v roku 1975. Ich prvé stretnutie bolo vo Francii château de Rambouille, kde sa zúčastnili vedúci predstavitelia štátov : USA, Veľkej Británii, Zapadne Nemecko, Japonsko Francia a Taliansko.

 

G7, klub siedmich

V roku 1976  vstúpila do klubu aj Kanada .

 

G8,

V roku 1997  prijali do klubu aj Rusko

 

G22 a G 33

V roku 1977 po ázijskej kríze jednania o svetových finančných problémov sa  zúčastnilo 22 štátov, takto sa G8 stala G 22. Avšak počet stúpol až na 33 členov a tak existovala ako G 33. Po vyriešení ázijskej krízy sa definitívne dohodlo, že sa budú schádzať iba 20 ti  zástupcovia štátov.  Týmto vznikla dnešná G 20.

 

Dnešná G 20 je zložená z 19 štátov sveta a Európskej Únii. Je celkom neznáme, že medzi členmi sú aj štáty EÚ a EÚ je ako 20 ty člen samostatne. Otázka je, koho zastupuje ? Takú otázku si kladu aj ekonomickí odborníci a vyzerá to viac menej na rozpad EÚ ako na jej pokračovaní.   

 

G20

Členovia G20 sú :

 

Argentína
Austrália
Brazília
Čína
Francia
India
Indonézia
Japonsko
Južná Afrika
Južná Kórea
Kanada
Mexiko
Nemecko
Rusko

Saudská Arabia
Taliansko

Turecko
USA

Veľká Británia

 a EU

 

A aj pri najväčšej snahe pochopiť reálny význam existencii G 20 sa mi nepodarilo zistiť význam a podstatu. Chýbajú tam zástupcovia krajín afrického centra, Maghrebu, alebo Karibiku. 

 

Nik s určitosťou nevie zdôvodniť význam tejto skupiny a vôbec rôznych G skupín. Delenie a triedenie účastníkov v rámci Globalizácie je skôr mafiánsky prístup v rámci globálneho podnikania. Globalizácia v  dnešnej forme je jednostranne výhodnou pre bohatšie a  vyspelé krajiny. Je taktiež hlavným zdrojom príjmu špekulantov. Nastúpili sme na cestu obchodnej Globalizácie a tak ako vo všetkom s novou vecou prichádzajú aj nove špekulácie a nové problémy.  

 

G 7 ako sa v médiách hovorí, najvyspelejšie štáty sveta. Je zaujímavé, že žiaden politik s najvyspelejších štátov sa vôbec ani len nezačervenia pri skutočnosti, že najvyspelejšie štáty sveta majú 30 tisíc miliardovú zadlženosť.

 

Nie je zistené a nedá sa zistiť, či zadlženosť EU, ako celku je započítaná v tej sume !

 

Treba vyvodiť dôsledky a kto je za takú situáciu zodpovedný ? Ale kto ich vyvodí a vlastne prečo ? Predsa ako v každom štáte EÚ, poslanci nepôjdu sami proti sebe.

 

EÚ a jej eurozóna sa začína triasť od reality ekonomických výsledkov. Ako sa bežné hovorí v ekonomike môžeš s času na čas niekoho oklamať, ale nie vždy, nie každého a nie stále.

 

EÚ spravila jednu monumentálnu chybu, že prešla z Európskeho Hospodárskeho Spoločenstva na politickú EÚ. Presadzovanie za členov EÚ krajiny, ktoré nemali skoro žiadnu ekonomickú a politickú štruktúru na vstup do už rozbehnutého spoločenstva, bol iba vulgárny úmysel sprivatizovať a obohatiť sa na úkor ekonomickej slabosti štátu. * Z toho mala čo ekonomicky postkomunistické krajiny mali, prišli ešte náklady na členstvo v NATO. Hurá privatizácia z požičaných peňazí, vyvolala korupcii na všetkých stupňov života. 

 

Bol by som nesmierne rad, keby mi niekto povedal čo, ktorý, postkomunistický štát získal vstupom do EU a v akej ekonomickej situácii sa nachádza.

 

Prečo to tak je sa ešte nevie, ani kto chce ovládnuť politickú Európu. Jedno je iste, že dnešná EÛ je, ako sa hovorí : „ani ryba, ani rak“.

 

V rámci kresťanskej tradícii a tradícii všetkých náboženstiev, je treba si vzájomné pomáhať, ale nie, aby sme kŕmil cudzie kravy a vlastne, aby sme nechali hladovať.

 

Dilema dnešných svetových problémov, ktorým sa nik nevyhne, je špekulácia. Špekulácia, úzko spojená s korupciou. Korupcia je jeden zo základných článkov rýchleho zbohatnutia a špekulácia bez korupcie by neexistovala

 

Základ Slovenskej ekonomiky tvoria giganti u nás a naši špekulanti. A slovenskí občania sa nemôžu spoliehať ani na jedných ani na druhých. Cela naša ekonomika je závislá na zahraničnom trhu. Keď sa pozrieme na reálnu finančnú situáciu zadlženosti EÛ, štátu, miest, obci podnikov, rodín a jednotlivcov, tak ekonomická a finančná perspektíva EÛ už začína vybuchovať Gréckom a signály výbuchov sú aj zo Španielska, Írska a Portugalska. Slovenskí politici to nemajú ľahké, lebo musia veľmi, veľmi slalomovať medzi klamstvom a realitou, aby boli znovu zvolení. Slovenska perspektíva vyzerá veľmi tmava. Slovensko je rozpredané, rozkradnuté, nič nepatri Slovákom, ani len politika, ta tiež prichádza direktívne z Bruselu.

 

Je to utopia, ale jedine riešenie ! Malo by byť uzákonene, že politici, ktorý spravujú záležitosti občanov štátu, miest, obci a zadlžia svojím konaním spravovanú administráciu. (a to by malo byt zavedene na celom svete) Nemali by mať právo, ďalšieho zvolenia. 

 

Slovákom zostali len slova : „Sloboda“ „Demokracia“. Žiaden slovenský politológ nespravil rozbor čo priniesla sloboda čo priniesla demokracia ? Keby to raz povedal, ako to v skutočnosti je, tak by prestal byt životaschopný.

 

V podstate, je to lepšie ako to bolo z jednej strany, ale horšie ako sme si to predstavovali. A čo je najhoršie, že to čo sme si predstavovali a nie je, už nikdy ničím nezmeníme. Hovorí sa tomu že sme zabetónovaní. Zabetónovaní aspoň na 50 rokov ako s komunistami a sme tam aj preto, lebo sme nič nespravili, aby sa niečo zmenilo. Celá zmena bola spravená komunistami a pre komunistov. Ostatní sme len svedkovia divadla čo sa odohráva okolo nás. 

 

Július Kubík

 

°  každé politické, diktátorské, alebo hoci aké  aj fanatické zriadenie, nájde vždy  svojich služobníkov z národa. Za peniaze každý spraví to, čo je po ňom požadovane a aj na viac.

Žiaden Euro politik už nikdy na Slovensku nenájde taký finančný prijem,  ako v EU, tak bude robiť všetko tak, aby sa tam udržal. On a cela jeho rodina budú hlasovať len za EÚ i keď Slovensko bude hladovať.